BRATISLAVA. Prácu robotov využívajú firmy v rámci Európskej únie čoraz častejšie. Vlani zhruba sedem percent európskych firiem zamestnávalo najmenej desať ľudí, ktorí roboty obsluhovali či ich servisovali.
Najčastejšie v priemyselných podnikoch v rámci systémov riadenia skladov. Najmenej sa roboty využívajú pri konštrukčných prácach a rôznych opravách.
"Roboty majú viacero výhod. Nie sú práceneschopné, sú presnejšie a podľa vedcov majú menšiu chybovosť. Robotizácia znižuje náklady na platy a zvyšuje zisky podnikom. Podľa európskych odborov sú nádejou na skrátený pracovný týždeň najmä vo veľkých fabrikách, a to aj pri zachovaní platov," uvádza Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.
Podľa Európskeho štatistického úradu Eurostat v súčasnosti najviac využívajú prácu robotov veľké podniky, ktoré zamestnávajú viac ako 250 zamestnancov. Ide až o štvrtinu firiem v rámci EÚ.
V prípade menších podnikov, ktoré majú od 50 do 249 zamestnancov, ide o 12 percent firiem, ktoré postupne zavádzajú vo svojich procesoch robotizáciu. Len päť percent malých podnikov s 10 až 49 zamestnancami využilo v roku 2018 prácu robotov.
Hlavne v skladoch a automobilkách
Podľa analytičky na Slovensku sa roboty využívajú najmä v skladoch v priemyselných podnikoch a v automobilovom priemysle, najmenej robotizácia zasiahla obchody.
Ide napríklad o samoobslužné pokladne, ktoré sa aj na Slovensku tiež postupne udomácňujú.
Spomedzi krajín EÚ sa najviac robotizácia vo firmách rozmáha v Španielsku (jedenásť percent), Dánsku a Fínsku (desať percent) či Taliansku (deväť percent). Najmenej na Cypre (necelé jedno percento), Estónsku, Grécku, Lotyšsku, Maďarsku a Rumunsku (všetky tri percentá).
Svetové ekonomické fórum dlhodobo upozorňuje, že najmä krajiny strednej a východnej Európy nie sú na robotizáciu dostatočne pripravené, nakoľko mnohé nízkokvalifikované pracovné miesta kvôli nej zaniknú.
V utorok na zasadnutí Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose bude rezonovať aj téma robotizácie.
Štvrtá priemyselná revolúcia
Ide o zvládanie štvrtej priemyselnej revolúcie, pod ktorou sa rozumie širšie využívanie robotov, umelej inteligencie, nanotechnológií či 3D tlačiarní.
"Obranou voči nepriaznivým vplyvom robotizácie na trh práce je zlepšovanie vzdelávania. Práve vyššia kvalifikácia zamestnancov dáva ľuďom väčšiu šancu udržať sa na pracovnom trhu. Viac vzdelania, ale aj praxe dáva predpoklad na to, že pracovné miesto nebude nahradené robotom. Nahradzované majú byť najmä nízkokvalifikované pracovné pozície, v prvej fáze práve pozície v priemyselnom odvetví," uzatvára analytička.
