BRATISLAVA. Vo verejných politikách na Slovensku je veľký priestor pre účinnejšiu pomoc skupinám obyvateľov, ktoré sa ocitajú na okraji spoločnosti.
Ako ďalej uviedlo Ministerstvo financií, vyplýva to z priebežnej správy revízie výdavkov na skupiny ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením.
Tá sa zameriava na chudobné deti a obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít. Dvom skupinám, ktoré podľa ministerstva čelia najväčšiemu riziku sociálneho vylúčenia.
Na sociálne začleňovanie bolo v roku 2017 vynaložených 436 miliónov eur, čo predstavuje 0,51 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) a 1,27 percenta celkových verejných výdavkov.
Zhruba 85 percent z toho išlo na politiky trhu práce a sociálne politiky a 14 percent na vzdelávanie.
"Z eurofondov a spolufinancovania sme pokryli 29 percent výdavkov na sociálne začleňovanie. Hoci je u nás podiel ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením pod priemerom EÚ, deti rodičov s nízkym vzdelaním a obyvatelia marginalizovaných rómskych komunít sú ohrození viac ako rovnaké skupiny v iných krajinách EÚ," uviedlo ministerstvo.
Chýba prístup k vzdelaniu
"Najväčšiu pozornosť si zasluhuje obmedzený prístup sociálne znevýhodnených detí k štandardnému vzdelávaniu. Vyčleňovanie znevýhodnených žiakov prispieva k ich horším výsledkom, obmedzuje možnosti pokračovať vo vzdelávaní, a tým rozširuje rady nezamestnaných a sociálne odkázaných osôb v budúcnosti. Vyčleňovanie často sprevádzajú výrazne vyššie výdavky na žiaka, takže ide o veľmi zlú hodnotu za peniaze,“ konštatoval riaditeľ Útvaru hodnoty za peniaze Štefan Kišš, ktorý revíziu pripravil v spolupráci s Inštitútom vzdelávacej politiky.
Sociálne znevýhodnené deti vo veku tri až päť rokov majú menej ako polovičnú účasť na vzdelávaní v materských školách v porovnaní s ich rovesníkmi.
Revízia tiež potvrdzuje vyčleňovanie sociálne znevýhodnených žiakov, najmä rómskych žiakov, do špeciálnych škôl. Tu majú zastúpenie až 55 percent. Sú vyčleňovaní aj priestorovo v rámci bežného vzdelávania a často opakujú ročník.
Najmä aktivačné práce
Zlepšiť prístup k efektívnej pomoci pre sociálne znevýhodnené skupiny je podľa rezortu potrebné aj v rámci aktívnych opatrení na trhu práce.
Najchudobnejší uchádzači o zamestnanie robia najmä aktivačné práce, ktoré nezvyšujú v dostatočnej miere šance na zamestnanie sa na otvorenom trhu práce.
Účasť na efektívnejších nástrojoch pomoci je u nich troj- až päťnásobne nižšia ako u ostatných uchádzačov.
Problémom je aj zdravie. Umierajú skôr
Prekážkou pri integrácii sociálne znevýhodnených ľudí môže byť aj ich zlý zdravotný stav v porovnaní so zvyškom populácie.
Ten sa prejavuje o sedem rokov nižšou očakávanou dĺžkou života a až trojnásobne vyššou dojčenskou úmrtnosťou.
Medzi významné dôvody tohto stavu patrí finančná záťaž spojená napríklad s doplatkami za lieky, ako aj vzdialenosť od najbližšieho zdravotníckeho zariadenia v niektorých obciach Slovenska.
Priebežná správa revízie výdavkov na skupiny ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením popisuje aktuálny stav v prípade dvoch skupín.
Záverečná správa prinesie návrh konkrétnych opatrení na zlepšenie situácie a zároveň sa bude podrobnejšie venovať ďalším ohrozeným skupinám vrátane osôb so zdravotným znevýhodnením, neúplných rodín s deťmi a ľudí bez domova.
