FRANKFURT NAD MOHANOM. Európska centrálna banka (ECB) ponechala hlavnú úrokovú sadzbu vo štvrtok na historickom minime.
Rozhodnutie banky prišlo zhruba mesiac po oznámení, že končí s programom nákupu aktív. V rámci neho nakúpila vládne dlhopisy v objeme 2,6 bilióna eur.
Analytici s takýmto vývojom počítali, keďže vyhliadky svetovej ekonomiky sa zhoršujú, naďalej pretrváva napätie v obchodných vzťahoch Číny a USA a ekonomickú situáciu komplikujú aj politické turbulencie v niektorých krajinách.
Rada guvernérov ECB na prvom zasadnutí v tomto roku oznámila, že kľúčovú úrokovú sadzbu ponecháva na 0 percent.
Prezident ECB Mario Draghi sa vyjadril, že ECB je pripravená "prispôsobiť všetky svoje nástroje", ak by sa ekonomika dostala do vážnych ťažkostí.
Draghi uviedol, že silný trh práce stále podporuje hospodárstvo eurozóny. Dodal však, že ekonomika eurozóny ešte potrebuje menové stimuly a ECB podľa jeho slov úrokové sadzby z terajšieho rekordného minima nezdvihne aspoň do konca leta tohto roka.
Údaje sú horšie, ako sa čakalo. Recesia ale nehrozí
Nemecký priemysel sa výrazne prepadol. Môže to zasiahnuť aj Slovensko Čítajte Najnovšie ekonomické údaje sú horšie, než sa čakalo, Európska centrálna banka (ECB) ale má stále dostatok nástrojov na to, aby ekonomika eurozóny dokázala čeliť protivetru, uviedol Draghi, ktorý zároveň dodal, že recesia by eurozóne hroziť nemala.
Draghi poukázal na pretrvávajúcu neistotu, ktorá súvisí s geopolitickými faktormi, hrozbou protekcionizmu i výkyvmi na finančných trhoch.
Ako dodal, najnovšie ekonomické dáta sú "horšie, než sa očakávalo," pričom v tejto súvislosti poukázal na "slabší vonkajší dopyt a faktory špecifické pre niektoré krajiny a sektory.
Rast ekonomiky eurozóny sa v treťom kvartáli spomalil na 0,2 percenta po 0,4-percentnom raste v predchádzajúcich dvoch štvrťrokoch. Väčšina expertov je zároveň presvedčená, že aj údaje za štvrtý kvartál budú sklamaním.
Po ukončení nákupu
K zhoršeniu situácie došlo po tom, ako ECB oficiálne ukončila v decembri minulého roka program nákupu aktív, ktorý slúžil práve na podporu ekonomiky.
Za takmer štyri roky napumpovala ECB prostredníctvom tohto programu do ekonomiky zhruba 2,6 bilióna eur.
Banka vtedy uviedla, že eurozóna by mala zvládnuť prichádzajúci protivietor a inflácia je na ceste k splneniu inflačného cieľa ECB, ktorý je tesne pod dvomi percentami.
Medzitým ale Medzinárodný menový fond (MMF) zhoršil vyhliadky rastu ekonomiky eurozóny v tomto roku na 1,6 percenta. Pôvodne počítal s rastom na úrovni 1,8 percenta.
Fond tak predpokladá ešte o niečo slabší rast ekonomiky eurozóny než ECB. Tá odhaduje jej rast na úrovni 1,7 percenta. Inflácia v eurozóne sa medzitým tiež zmiernila, v decembri dosiahla 1,6 percenta oproti 1,9 percenta v novembri.
Napriek zhoršovaniu ekonomických vyhliadok však Draghi vo štvrtok uviedol, že nízke úrokové sadzby a reinvestovanie istiny zo splatených cenných papierov, ktoré banka nakúpila v rámci programu, bude podporovať rast ekonomiky eurozóny aj v najbližšej budúcnosti.
