BRATISLAVA. Opatrenia na zmiernenie vplyvov brexitu, tzv. lex brexit, by mali byť schválené v Národnej rade ešte v marci tohto roka.
Očakáva to minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák (nominant Smeru), ktorý to uviedol po stredajšom rokovaní vlády.
Tieto opatrenia by mali byť do parlamentu predložené do polovice februára.
Lajčák skonštatoval, že 29. marca tohto roka Veľká Británia opustí Európsku úniu (EÚ) a stane sa tak buď s dohodou alebo bez nej.
Upozornil, že v britskom parlamente nie je väčšina na to, aby dohodu schválila, takže tzv. tvrdý brexit je každým dňom reálnejší a Slovensko sa na to musí pripraviť.
Práve preto bol podľa jeho slov v stredu prerokovaný a schválený materiál, ktorý pripravuje Slovensko na brexit bez dohody. Obsahuje 23 opatrení pre takmer všetky rezorty.
Všetko v jednom
"Týkajú sa postavenia našich občanov v Británii, ich sociálnych práv, týkajú sa dopravy, predovšetkým cestnej a leteckej, týkajú sa ekonomickej spolupráce a podnikateľov a týkajú sa spolupráce v oblasti justície, bezpečnosti, obrany, zahraničných vecí," priblížil šéf rezortu diplomacie.
Plán je podľa Lajčáka taký, aby boli všetky tieto materiály predložené do polovice februára jednotlivými rezortmi a sústredené do jedného materiálu, "ktorý nazývame zatiaľ lex brexit, ktorý by bol ešte v marci schválený v Národnej rade Slovenskej republiky".
"Nevznikne žiadne právne vákuum a tie základné potreby našich občanov a našich medzištátnych vzťahov budú ošetrené," podotkol minister.
V súvislosti v brexitom zároveň dodal, že dohoda o odchode Británie z Únie je najlepšia možná dohoda.
"Sme pripravení hovoriť o politickej deklarácii, o budúcich vzťahoch, ale to nemení nič na tom, že naozaj odchod Británie bez dohody sa každým dňom približuje," poznamenal Lajčák.
Richter očakáva reciprocitu
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter (Smer) uviedol, že rezort práce upraví z dôvodu brexitu najmä dve legislatívne normy týkajúce sa zamestnanosti a sociálneho zabezpečenia.
"Znamená to pripraviť dve legislatívne normy, respektíve ich novely. Prvou je zákon o službách zamestnanosti. Máme záujem ponúknuť britským občanom na Slovensku zo strany slovenských orgánov taký istý prístup ako k občanom EÚ. Prirodzene, že očakávame reciprocitu z druhej strany," povedal.
Podobne bude podľa neho treba upraviť zákon týkajúci sa sociálneho zabezpečenia.
"Myslím si, že to je v tejto situácii asi najdôležitejšie. Môže sa stať, že 1. apríla sa príjme tzv. tvrdý brexit. Môže niekto, kto pracuje ako občan SR na Britských ostrovoch, mať nárok na dôchodok, bude ho chcieť poberať a my nemáme ošetrené príslušné zmluvné vzťahy. EÚ bude mimo a bude na tom-ktorom občanovi, aby priniesol potrebné doklady zo Spojeného kráľovstva, aby mal nárok na výplatu dôchodku," poznamenal.
Podľa Richtera bude teda potrebné prijať legislatívu pre túto sociálnu oblasť a rýchlo pripraviť dvojstrannú zmluvu, ktorá bude riešiť vzťahy sociálneho zabezpečenia medzi Slovenskom a Spojeným kráľovstvom.
"To sú teda dve najdôležitejšie úlohy, ktoré s brexitom súvisia," dodal Richter.
Ďalšie opatrenia môžu podľa neho mať vplyv na slovenský trh práce vzhľadom na okolnosti, ktoré brexit môže priniesť, napríklad odbytové problémy v hospodárstve.
Beblavého kritika
Slovenská vláda našich občanov a firmy pred tvrdým brexitom neochráni, uviedla hovorkyňa mimoparlamentnej strany Spolu - občianska demokracia Silvia Hudáčková v reakcii na v stredu vládou schválený materiál týkajúci sa brexitu.
Slovenská vláda podľa strany Spolu na dnešnom rokovaní schválila plán úloh pre štátne orgány ohľadom zmiernenia tvrdého brexitu, ktoré ukazujú, že vláda sa na tvrdý brexit nepripravila ani včas, ani dostatočne, a neustále podceňuje jeho dôsledky.
"Európska ekonomika je dnes na hranici recesie a tvrdý brexit k nej môže, najmä na Slovensku, výrazne prispieť. Potrebujeme preto balíček opatrení na ochranu domácej ekonomiky, ak sa naše zahraničné trhy prepadnú do mínusu. Podľa Spolu by takýto balíček mal znížiť daňovo-odvodové zaťaženie pracujúcich, aby sa podporila domáca spotreba, odľahčiť záťaž našich podnikateľov rušením regulácií a rôznych mimoriadnych daní a odvodov, ale aj zrýchliť čerpanie eurofondov. Vláda je nekonkrétna a nič účinné na podporu domácej ekonomiky nenavrhuje," myslí si predseda Spolu Miroslav Beblavý.
Čo vláda očakáva v prípade tvrdého brexitu
Ak by vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie bez dohody malo vplyv na pracovné miesta na Slovensku, negatívne dopady by nastali u výrobcov automobilov. Uvádza sa to v materiáli s názvom Príprava vnútroštátnych opatrení Slovenskej republiky na prípadné vystúpenie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie bez dohody, ktorý schválila vláda.
"Pokiaľ by došlo k zníženiu počtu pracovných miest, podľa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny by tento následok bolo možné riešiť v rámci existujúcich takmer 80 tisíc voľných pracovných miest v SR," konštatuje sa v materiáli.
Rezort práce dostal v tejto súvislosti úlohu priebežne monitorovať prípadné zníženie počtu pracovných miest vo väčšom rozsahu, najmä v automobilovom priemysle. V prípade potreby má ministerstvo prijať novelou zákona o službách zamestnanosti adekvátne opatrenia potrebné na zmiernenie týchto dopadov a zlepšenie vzniknutej situácie na trhu práce.
V prípade odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ bez dohody sa legislatíva EÚ o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia už viac nebude vzťahovať na občanov EÚ žijúcich v Spojenom kráľovstve, rovnako tak na občanov Spojeného kráľovstva žijúcich v členskom štáte EÚ.
"V záujme recipročného zachovania týchto práv pre občanov SR žijúcich k 29. marcu 2019 v Spojenom kráľovstve prijme Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR na národnej úrovni všetky potrebné legislatívne zmeny s cieľom zabezpečiť právnu istotu a ochranu nárokov na sociálne zabezpečenie štátnych príslušníkov Spojeného kráľovstva, ktorí si uplatnili svoje právo na voľný pohyb osôb v Slovenskej republike k 29. marcu 2019," uvádza sa v materiáli.
Podľa rezortu práce bude potrebné najmä zohľadniť obdobia práce, resp. poistenia z obdobia pred vystúpením, informovať občanov o uchovaní príslušnej dokumentácie, zabezpečiť sčítavanie príslušných období, či vyplácať dôchodkové dávky do Spojeného kráľovstva aj v období, keď bude treťou krajinou.
Bude tiež treba prijať potrebné opatrenia v administratívnej rovine, napríklad na účely uznania dokladov o dosiahnutých obdobiach poistenia.
Odchod Spojeného kráľovstva z EÚ bez dohody tiež môže spôsobiť potenciálny nárast počtu občanov vracajúcich sa zo Spojeného kráľovstva späť do SR, vrátane občanov, ktorých rodinní príslušníci sú občanmi tretích krajín.
"V tejto chvíli nie je možné odhadnúť ich presné počty, každopádne možno očakávať nápor na sociálny systém. Na druhej strane to môže mať aj pozitívny vplyv vo forme návratu kvalifikovanej a jazykovo vybavenej pracovnej sily na mnohé voľné pozície v SR, napr. v automobilovom priemysle," konštatuje sa vo vládnom materiáli.
Ministerstvo práce má v tejto súvislosti v prípade potreby alokovať finančné prostriedky v oblasti sociálnych dávok, najmä dávok v nezamestnanosti.
V prípade brexitu bez dohody má Ministerstvo zdravotníctva pripraviť zmeny v zákone o zdravotnom poistení. Zmeny by mali nastať aj v zákone o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a v zákone o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.
