BRATISLAVA. Slovenská ekonomika by mala v tomto roku rásť 4,3-percentným tempom.
V budúcom roku by mal rast hrubého domáceho produktu (HDP) dosiahnuť 3,6 percenta.
Vyplýva to z najnovšieho ekonomického výhľadu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorá očakáva lepší rast HDP ako Ministerstvo financií.
Premiér Peter Pellegrini (Smer) skonštatoval, že aj výhľad OECD potvrdzuje, že Slovensko zažíva dobré ekonomické časy, rast je vyvážený a Slovensko by malo patriť medzi najrýchlejšie rastúce krajiny OECD.
Poslanec opozičného hnutia OĽaNO Eduard Heger si myslí, že dobré časy sa pomaly končia a Slovensko nie je na ďalšie roky pripravené. Namiesto vytvárania plánov, ako prežiť spomalenie ekonomiky, podľa neho vláda vyrába sociálne balíčky, ktoré krajinu nikam neposunú.
"Dlh štátu v prepočte na jedného občana sa od roku 2010 zvýšil z približne 3600 eur na neuveriteľných 8000 eur," skonštatoval v utorok na tlačovej konferencii Heger. Dodal, že ak štát nemá dostatočnú rezervu, v zlých časoch nevie ľuďom pomôcť a nevie ich chrániť.
Hnutie OĽaNO tvrdí, že vláda by mala ozdravovať kľúčové sektory ako sú školstvo, zdravotníctvo a infraštruktúra.
Viac na výskum
Rezort financií znížil odhad rastu slovenskej ekonomiky Čítajte OECD odporučila Slovensku zlepšiť systém vzdelávania kvôli prechodu na digitálne hospodárstvo, podporiť podnikateľské prostredie a zamerať sa na začlenenie početnej rómskej komunity do spoločnosti.
Vyplýva to z najnovšej hodnotiacej správy OECD, ktorú v utorok v Bratislave predstavil generálny tajomník organizácie Ángel Gurría.
OECD pripomenula, že vďaka hospodárskemu rastu sa životná úroveň na Slovensku približuje bohatším krajinám.
"Na Slovensku sa znížilo tempo rastu produktivity práce. Pracovná sila nie je dostatočne pripravená na digitálnu transformáciu. Slovensko sa musí zamerať na sofistikovanejšiu výrobu, potrebuje viac peňazí do výskumu a vývoja," uviedol Gurría po stretnutí s premiérom Pellegrinim.
Dodal, že tretina pracovných miest v krajine je značne ohrozená automatizáciou výroby.
Začlenenie Rómov
Rómska menšina, ktorá tvorí osem percent obyvateľov Slovenska, čelí podľa OECD sociálnemu vylúčeniu a takmer 90 percent príslušníkov rómskej menšiny je vystavených riziku chudoby.
Organizácia odporučila Bratislave napríklad zapojiť samotných Rómov do rôznych opatrení, v tejto súvislosti ocenila program rómskych zdravotníckych asistentov a asistentov učiteľov.
OECD odmieta zastropovanie, Smer na ňom trvá
Guvernér NBS zarába desaťtisíce eur, koľko ide z banky taja Čítajte Gurría zároveň odmietol plány slovenskej koalície zakotviť do ústavy hornú hranicu veku pri odchode ľudí do starobného dôchodku, a to kvôli potrebe prípadných zmien pri nedostatku peňazí na vyplácanie penzií.
„Do ústavy sa nedávajú žiadne čísla, lebo sa potom nedajú meniť. Potrebujete veľkú väčšinu na zmenu ústavy a potom sa dostávate do zložitej situácie,“ uviedol na utorňajšej tlačovej konferencii Gurría s tým, že na dôchodkový systém je potrebné nazerať podobne ako na klimatické zmeny. Závisia totiž od neho viaceré nasledujúce generácie. „Máte najlepší možný dôchodkový systém, udržte ho tak,“ dodal.
Aktuálna správa OECD o Slovensku, ktorú organizácia zverejnila v utorok, pritom konštatuje, že podiel ľudí vo veku nad 65 rokov sa v budúcnosti výrazne zvýši, čo zvýši tiež tlak na verejné financie.
Preto je podľa OECD nevyhnutné, aby sa plne zachovala dôchodková reforma z rokov 2012 a 2013, vrátane prepojenia odchodu veku do dôchodku na očakávanú dĺžku života.
Pellegrini povedal, že strana na zavedení vekového stropu pri odchode do penzie trvá.
Zároveň ale upozornil na to, že v nasledujúcich rokoch toto rozhodnutie nebude mať negatívny vplyv na verejné financie. "Musíme brať do úvahy, že prichádzajú roky, keď budeme musieť skonštatovať, že tretina slovenskej populácie bude staršia ako 65 rokov," dodal premiér.
Okrem toho sa podľa neho slovenskí seniori nedožívajú takého veku a v takom zdraví ako seniori vo vyspelejších krajinách. "Preto je ten politický tlak na zastropovanie veku odchodu do dôchodku. Keď by sa rapídne podarilo zvyšovať kvalitu, zdravotný stav seniorov, tak by tlak na zastropovanie bol nižší," dodal Pellegrini.
Definitívne hlasovanie o ústavnom zastropovaní dôchodkového veku na 64 rokov má byť na ďalšej schôdzi parlamentu.
