BRATISLAVA. Slovenská vláda plánuje zaviesť sériu 36 opatrení, ktoré majú zlepšiť podnikateľské prostredie. Balíček má podnikateľom priniesť od budúceho roka priame a nepriame úspory približne vo výške 50 miliónov eur.
Vyplýva to z "Návrhu opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia III" Ministerstva hospodárstva (MH), ktorý v stredu schválila vláda.
Zmeny sú zamerané na zníženie regulačného zaťaženia, na podporu podnikania a digitalizáciu procesov.
Zjednodušiť by sa malo napríklad povoľovacie konanie na oznamovanie otvorených prevádzok bez rizika, jednoduchšia by mala byť žiadosť o uvedenie priestorov do prevádzky.
Schválený balíček opatrení je od roku 2017 už tretí v poradí a do konca tohto roka by malo z neho byť zavedených do praxe až 31 opatrení.
"Pokračujeme v práci a prinášame riešenia, ktoré šetria čas, energiu a finančné prostriedky podnikateľom. Opatrenia zo všetkých troch antibyrokratických balíčkov by mali podnikateľom priniesť postupne ročnú úsporu vyše 100 miliónov eur," povedal minister hospodárstva Peter Žiga (Smer).
Vypracujú zoznam povinností

Pre podnikateľov bude vypracovaný prehľadný zoznam povinností pri otváraní prevádzkarne, v priebehu podnikania a pri kontrole či jednotný vzor žiadosti o zmenu účelu užívania stavby.
Za jednu z priorít považuje MH prípravu novely zákona o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže osôb využívaním informačných systémov verejnej správy.
Tá sa rozšíri o údaje, ako sú napríklad potvrdenie o návšteve školy, o daňových nedoplatkoch či potvrdenie o nedoplatkoch na sociálnom a zdravotnom poistení.
Len zelená karta
Zrušená by tiež mala byť povinnosť vydávať potvrdenie o poistení zodpovednosti - takzvanú bielu kartu - a ponechať len zelenú kartu.
Podnety na zlepšenie podnikateľského prostredia získalo MH okrem iných aj z podnikateľského prostredia, komparácie indikátorov Doing Business, rebríčka konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra či z vlastnej analýzy z oblasti zakladania prevádzok.
Úpravy sú len kozmetické, kritizuje OĽaNO

Tretí balíček opatrení na podporu podnikania zlepší podnikateľské prostredie iba kozmeticky a neposunie Slovensko medzi atraktívne a dlhodobo prosperujúce krajiny.
Tvrdia to predstavitelia hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽANO).
Podľa nich antibyrokratický balíček, ktorý v stredu schválila vláda, neobsahuje podstatné opatrenia, ktoré by podnikateľom naozaj pomohli a rozviazali im ruky.
Poslanec NR SR a tieňový minister financií a hospodárstva za OĽaNO Eduard Heger povedal, že ide o drobné, kozmetické úpravy, ktoré mali byť urobené už dávno.
"Roky upozorňujeme, že je nezmyselné, zbytočné, otravné a šikanujúce, keď podnikatelia musia obiehať desiatky úradov, aby si otvorili novú prevádzku. Zrazu sa aj niečo dá, keď sa blížia voľby," uviedol Heger.
Podnikateľské prostredie potrebuje podľa experta OĽaNO na podnikanie a ekonomiku Petra Kremského zásadné a razantné odbúranie byrokracie, aby štát neprenášal svoje povinnosti na občana a podnikateľa.
"Štát má slúžiť občanovi a nie naopak, ako je to u nás, že občan nosí potvrdenia, papiere, stojí v radoch a vybavuje povolenia," upozornil Kremský s tým, že byrokracia brzdí ekonomický rast a kvalitu života ľudí.
Váhavý a málo odvážny
Kremský poznamenal, že pre váhavý a málo odvážny prístup ministra hospodárstva Petra Žigu (Smer) pri odbúravaní byrokracie Slovensko klesá v relevantných indexoch a prieskumoch podnikateľského prostredia.
"V rebríčku konkurencieschopnosti WEF (Svetové ekonomické fórum) sme klesli na 41. miesto, pred nami je Poľsko aj Česká republika. Ukazovateľ Doing Business pre Slovensko sa znižuje od roku 2015, už sme na 42. mieste na svete," dodal Kremský.
Dlhodobú nespokojnosť so zamrznutým stavom podľa neho ukazujú podnikatelia už dlhé roky v prieskume Index podnikateľského prostredia PAS, kde je byrokracia jednou z najvážnejších prekážok podnikania.
"Kľúčové je zjednodušenie daňového výkazníctva, odbúranie veľkej väčšiny nahlasovacích povinností pre živnostníkov a mikrofirmy, zlepšenie prehľadnosti a stability legislatívy a prenesenie dokladovacích povinností na úrady, aby z podnikateľa nerobili poštára,“ uzavrel Heger.
Vláda sa na svojej schôdzi venovala aj
- Štát zníži svoj podiel v Letiskovej spoločnosti Žilina zo súčasných 99,53 percenta na 34,01 percenta. Podiel Žilinského samosprávneho kraja vzrastie z 0,47 percenta na 65,99 percenta. Ministerstvo dopravy a výstavby navrhlo prevod 65,52 percenta akcií za symbolické euro. Vláda v stredu návrh schválila.
- Priority v ekonomickej diplomacii sa v roku 2018 darilo úspešne napĺňať, uvádza sa v rozsiahlej správe, ktorú vláda schválila.
- Analyzované prípady tzv. goldplatingu, teda sprísňovania transpozície legislatívy EÚ do národnej legislatívy, potvrdili, že goldplating nemôže byť automaticky vnímaný ako negatívny jav. Uviedlo to Ministerstvo hospodárstva v materiáli, ktorý v stredu prerokovala a schválila vláda. Vláda chce odstrániť zbytočnú byrokraciu, niektoré predpisy idú nad rámec požiadaviek Bruselu. Už úvodná analýza viac ako 400 smerníc Európskej únie (EÚ) podľa MH ukázala, že až v 120 prípadoch ide slovenská legislatíva nad rámec požiadaviek Bruselu. Minimálne v troch desiatkach prípadov je to neopodstatnené a malo by sa to zmeniť. Úvodnú analýzu tzv. goldplatingu, teda legislatívnych regulácií nad rámec toho, čo od nás žiada EÚ, urobilo 24 ministerstiev a ústredných orgánov štátnej správy. Zbytočne prísne predpisy znamenajú vyššiu záťaž a náklady pre podnikateľov a znižujú atraktivitu a konkurencieschopnosť podnikateľského prostredia.