BRUSEL. Európska komisia prudko zhoršila odhad rastu ekonomiky eurozóny na tento rok.
Zatiaľ čo pred tromi mesiacmi Európska komisia počítala na tento rok s rastom ekonomiky menového bloku o 1,9 percenta, teraz očakáva, že dosiahne len 1,3 percenta.
Obavy vyvoláva Nemecko

Práve nemecká ekonomika, najväčšia v Európe, začína vyvolávať obavy. Príčinou je vývoj v Číne.
Spomaľovanie rastu čínskej ekonomiky oslabuje dopyt po autách a práve automobilový sektor je kľúčovým odvetvím nemeckého hospodárstva.
Na vývoj v Číne poukázal aj viceprezident Európskej komisie Valdis Dombrovskis. Ako uviedol, nová prognóza odráža vonkajšie faktory, ako sú napätie v medzinárodnom obchode a spomaľovanie rastu rozvíjajúcich sa ekonomík, najmä Číny.
"Navyše, neistotu zvyšuje riziko nekoordinovaného brexitu," dodal Dombrovskis.
Nemecká ekonomika by mala podľa novej prognózy EK vzrásť tento rok o 1,1 percenta po 1,5-percentnom raste v roku 2018. V novembri Komisia počítala s tohtoročným rastom o 1,8 percenta.
Výzvou je aj Taliansko

Ďalšou výzvou je Taliansko, ktorého ekonomika vzrastie podľa Európskej komisie tento rok len o 0,2 percenta. To je výrazné zhoršenie odhadu oproti novembrovej prognóze, v rámci ktorej EK uvádzala rast talianskej ekonomiky na úrovni 1,2 percenta.
Ak sa prognóza EK pre Taliansko naplní, bude to znamenať obrovské problémy pre taliansku vládu, ktorá každoročne minie obrovský balík financií na obsluhu vysokého verejného dlhu. Ten dosahuje viac než 2,3 bilióna eur.
V prípade Francúzska očakáva EK tento rok rast ekonomiky o 1,3 percenta. V jesennej prognóze stanovila odhad ešte na úrovni 1,6 percenta.
EK zároveň zhoršila odhad vývoja ekonomiky eurozóny aj na rok 2020, aj keď toto zhoršenie nebolo také výrazné ako v prípade roka 2019. V novembri počítala s budúcoročným rastom ekonomiky menového bloku na úrovni 1,7 percenta, v najnovšej prognóze počíta s rastom o 1,6 percenta.
Aj odhad rastu ekonomiky širšej Európskej únie (bez Británie, ktorá plánuje EÚ opustiť koncom marca) Európska komisia zredukovala. Zatiaľ čo v novembri očakávala jej rast o 1,9 percenta, teraz počíta s rastom o 1,5 percenta.
Slovensko má vrchol cyklu za sebou
Slovensko má svoj vrchol ekonomického cyklu za sebou aj podľa aktuálnych prognóz Európskej komisie.
Tá vo svojej zimnej predikcii síce ponechala odhad tohtoročného rastu hospodárstva Slovenska na úrovni 4,1 percenta, navýšila však očakávaný rast za minulý rok z pôvodných štyroch percent na 4,2 percenta.
Pre rok 2020 ponecháva Brusel prognózu rastu hrubého domáceho produktu Slovenska bez zmeny na úrovni 3,5 percenta.
Posilnenie hospodárskeho rastu Slovenska v minulom roku pritom podľa komisie súviselo predovšetkým so zvyšujúcim sa domácim dopytom.
Súkromná spotreba by pritom podľa Bruselu mala zostať významným príspevkom k rastu hospodárstva aj v nasledujúcom období.
„Spotrebiteľská dôvera sa drží na pokrízových maximách a podporuje ju silný rast miezd a solídny hospodársky výhľad,“ uvádza komisia v aktuálnej zimnej prognóze.
Výraznejšie oslabenie neočakávajú
Výraznejšie oslabenie hospodárskeho rastu na Slovensku v tomto roku komisia napriek silnejúcim obavám globálneho charakteru neočakáva.
Zahraničný dopyt bude podľa prognózy v roku 2019 hospodársky rast významnej stimulovať, v neposlednom rade kvôli rastúcim objemom výroby v exportne orientovanom segmente produkcie automobilov.
Tento vplyv by pritom podľa komisie mohol zmazať negatívny dopad oslabovania v globálnom obchode.
Pri investíciách komisia očakáva od roku 2019 postupné spomaľovanie dynamiky, keďže budovanie dodatočných výrobných kapacít v automobilkách finišuje.
Hoci sa očakáva postupný rast verejných investícií vplyvom využívania eurofondov, do konca prognózovaného obdobia výrazný vplyv tohto faktora na rast ekonomiky komisia neočakáva.
Slovensko si udrží jeden z najsilnejších rastov
Slovensko by si tak podľa komisie malo udržať jeden z najsilnejších hospodárskych rastov v rámci Európskej únie aj eurozóny.
Rýchlejší rast hospodárstva Brusel v tomto roku predpovedá iba Malte a rovnaký rast ako Slovensku prognózuje Írsku.
Z krajín V4 by malo po Slovensku najrýchlejšie rásť hospodárstvo Poľska o 3,5 percenta, nasledovať by malo Maďarsko s rastom o 3,4 percenta a Česká republika s 2,9 percenta.
Pri spotrebiteľských cenách očakáva Brusel na Slovensku v nasledujúcom období stabilný vývoj. V roku 2019 by inflácia mala dosiahnuť tak ako vlani 2,5 percenta, v roku 2020 by mala spomaliť iba o 0,1 percentuálneho bodu na 2,4 percenta.
„V súlade s vývojom na trhu práce a rastúcimi mzdami, inflácia služieb stúpla v roku 2018 a mala by hrať kľúčovú úlohu v udržiavaní rastu spotrebiteľských cien pri úrovni 2,5 percenta v roku 2019 a 2020,“ dodáva Európska komisia vo svojej aktuálnej prognóze.
Prognózy zhoršili aj Česi a Briti, úrokové sadzby nezmenili
Česká národná banka (ČNB) v súlade s očakávaniami nezmenila úrokové sadzby, ponechala základnú úrokovú sadzu na úrovni 1,75 percenta. Česká národná banka v novej prognóze zhoršila odhad rastu českej ekonomiky v tomto roku na 2,9 percenta a na budúci rok na tri percentá. V predchádzajúcej novembrovej prognóze centrálna banka počítala tento rok aj na budúci rok s rastom ekonomiky o 3,3 percenta.
Britská centrálna banka zhoršila prognózu ekonomického rastu krajiny vzhľadom na zvyšujúcu sa neistotu v súvislosti s odchodom Británie z Európskej únie a pre slabší globálny hospodársky rast. Bank of England vo štvrtok rozhodla, že svoju hlavnú úrokovú sadzbu ponecháva na úrovni 0,75 percenta. Zároveň uviedla, že ekonomika krajiny podľa jej predpovede v tomto roku posilní iba o 1,2 percenta. Pred tromi mesiacmi banka prognózovala, že britské hospodárstvo v roku 2019 vzrastie o 1,7 percenta. Ak bude britská ekonomika rásť predpovedaným slabším tempom, pôjde o jej najhorší výkon odvtedy, ako v roku 2009 pre globálnu finančnú krízu klesla o 4,2 percenta. Predstavitelia Bank of England uviedli, že "výhľad významne závisí od povahy odchodu z Európskej únie". Británia má z EÚ odísť 29. marca, ale nie je jasné, ako to urobí.