BERN/LONDÝN. Švajčiarsko a Veľká Británia finalizovali dohodu, ktorej cieľom je zachovať vzájomné obchodné a ekonomické vzťahy na terajšej úrovni bez ohľadu na to, či Británia dosiahne dohodu s Európskou úniou o podmienkach jej odchodu z 28-členného bloku.
Zmluvu v pondelok v Berne finalizovali britský minister zahraničného obchodu Liam Fox a švajčiarsky minister hospodárstva Guy Parmelin.
Doteraz sa vzájomné vzťahy oboch krajín regulovali prostredníctvom dohody Švajčiarska s EÚ.
Voľný obchod so Švajčiarmi
Jednostranný ústup od dovozných ciel by bol pre Britov veľmi šikovným trikom Čítajte Vláda Švajčiarska, ktoré nie je členom EÚ, uviedla, že zmluva s Britániou kopíruje veľkú väčšinu jej obchodných dohôd s Európskou úniou. Dohodou sa riešia vzájomné hospodárske vzťahy vytvorením zóny voľného obchodu. Dohoda pokrýva aj verejné obstarávanie, poľnohospodárstvo či boj proti ekonomickej kriminalite.
Zmluva sa riadi švajčiarskou stratégiou predvídania možných komplikácii, ktorú Bern vypracoval po tom, ako britskí voliči schválili brexit.
Británia je pre alpskú republiku exportom takmer desať miliárd eur šiestym najväčším obchodným partnerom. Švajčiarsko je pre Britániu štvrtým najväčším partnerom mimo EÚ.
Najnovšia dohoda je podľa portálu FAZ.net významná aj pre finančný trh kontinentu. Londýn a Zürich sú najvýznamnejšími finančnými centrami v Európe.
Za vlaňajšok v rekordnom deficite k zvyšku EÚ
Problém s brexitom môže mať žilinská Kia. Ktoré firmy sú ohrozené? Čítajte Veľká Británia v roku 2018, ktorý má byť jej posledným celým rokom členstva v Európskej únii, evidovala voči ostatným členom bloku rekordný deficit zahraničného obchodu s tovarmi.
Britský štatistický úrad v pondelok informoval, že v obchode s tovarmi krajina voči zvyšku EÚ vlani skončila v rekordnom deficite 94,9 miliardy libier (GBP), pričom išlo o jeho prehĺbenie o 0,2 miliardy GBP.
Veľkou obavou pritom v súčasnosti je to, že Británia z Európskej únie odíde bez obchodnej dohody. To by pre vzájomný obchod predstavovalo vážne prekážky, vrátane zavedenia ciel, a znamenalo by to škodu pre obe strany.
Siedmimi z desiatich hlavných exportných trhov Británie sú krajiny Európskej únie. Druhým najväčším britským exportným trhom po Spojených štátoch amerických je pritom Nemecko.
Podobne siedmimi z desiatich hlavných importných trhov Británie sú štáty EÚ a najviac britského importu pochádza z Nemecka.
Štúdia o dopade tzv. tvrdého brexitu na Slovensko a iné krajiny
- Odchod Veľkej Británie z Európskej únie (EÚ) bez dohody, tzv. tvrdý brexit, by podľa najnovšej štúdie najsilnejšie zasiahol pracovný trh na Malte, v Írsku, Belgicku a na Slovensku.
- Tieto krajiny majú s Britániou intenzívnu výmenu tovarov a služieb. Vyplýva to zo štúdie, ktorú v pondelok uverejnili nemecký Leibnitzov hospodársky ústav v Halle a univerzita Halle-Wittenberg.
- Podľa autorov by na celom svete v dôsledku tvrdého brexitu mohlo prísť o prácu 612 000 ľudí. V absolútnych číslach by stratilo Nemecko 100 000 miest. Najviac by ich malo ubudnúť v jeho automobilovom priemysle.
- Čína by prišla nepriamo o 59 000 miest tým, že by klesol jej export do krajín, ktoré intenzívne vyvážajú do Británie. Francúzsko by mohlo stratiť okolo 50 000 pracovných miest. Rakúsko by prišlo priamo o 1900 pracovných miest a nepriamo o 4000.
- Po neregulovanom brexite by Veľká Británia a EÚ zaviedli medzi sebou clá. Výpočet straty pracovných miest nemeckými vedcami bral do úvahy len dôsledky ich zavedenia. Vplyv na rast hrubého domáceho produktu a na pokles investícií sa v štúdii nezohľadnil.
- Tvrdý brexit by postihol v jednotlivých krajinách rozličné odvetvia. V Brazílii a v Bulharsku by napríklad najviac utrpelo poľnohospodárstvo, v Nemecku a Česku automobilový priemysel, v Belgicku a Rakúsku maloobchod a veľkoobchod.
