Loading
...GEORGENSMÜND. Klobásy sú na jedálničku, ale aj na tapetách, na mydlách, dokonca aj na vankúšoch.
Pre vegetariána je to zlý sen, pre Clausa Böbela, nemeckého údenára v štvrtej generácii, ktorý vedie tento prvý a jediný klobásový hotel na svete, to však je radosť, píše agentúra AFP.
Bratwursthotel, nachádzajúci sa v mestečku ležiacom asi 40 minút jazdy autom od bavorského Norimbergu, priťahuje hostí z celého sveta. Hotel tento štyridsiatnik otvoril vlani v septembri.
Mäsožrúti ubúdajú, hotel to chce zvrátiť
Kamenný dom so zelenými okenicami ponúka sedem izieb a dve konferenčné miestnosti pre tých, ktorí milujú klobásy, a pre turistov vyhľadávajúcich miestny kolorit.
Za excentrickou myšlienkou Clausa Böbela stojí snaha zachovať pri živote miestne mäsiarstvo a údenárstvo, symbolickú inštitúciu tvoriacu súčasť Mittelstandu, siete malých a stredných podnikov, ktoré stáli za slávou nemeckej ekonomiky.
V súčasnosti mnoho malých provinčných obchodov ťažko prežíva v konkurencii nízkych cien veľkoobchodov. Navyše v dôsledku opakovaných potravinových škandálov poklesla spotreba mäsa.
Počet údenárstiev sa v roku 2017 znížil na 12 300. V ten rok bolo zatvorených 1100 obchodov. Údenári často nenachádzajú nástupcu, keď chcú odísť do penzie, alebo ich rozdrvia supermarkety.
Taburetka s príchuťou klobásky
"Chcem dokázať, že malé podniky ako ten môj môžu prežiť, keď majú inteligentný nápad," vysvetľuje štyridsaťosemročný Claus Böbel sediaci na taburetke napodobňujúcej konzervu s klobásami.
"Mám rád život na vidieku, nechcem odtiaľto odísť, ale naopak sem do Rittersbachu prilákať zákazníkov," hovorí.
Mestečko má 300 obyvateľov a Böbelova rodina vyrába a predáva klobásy v tomto kúte Nemecka od 19. storočia. Avšak tradícia veľkých rodinných hostín a klobások grilovaných na záhrade sa pomaly vytráca.
Nemci, povestní veľkí jedáci mäsa, menia svoje stravovacie návyky. Spotreba mäsa od roku 1991 klesla o osem percent.
Výdavky nemeckých domácností na nákup potravín sa síce trošku zvýšili, napriek tomu teraz tvorí len 10,6 percenta všetkých ich výdavkov, zatiaľ čo u Francúzov to je 13,2 percenta a u Talianov 14,2 percenta.
Sláva malého mestečka
Podľa Jörga Ruckriegela z miestneho úradu pre turistiku môže klobásový hotel klesajúcu tendenciu zvrátiť.
"Malí mäsiari a údenári, ktorí si svoje výrobky produkujú sami, tvoria veľkú časť miestneho kultúrneho dedičstva," zdôrazňuje. Hostia klobásového hotela sa tu cítia ako doma.
"Vrátim sa do Nigérie a budem vedieť vyrábať klobásy," vyhlasuje nadšene turistka Jovina Sperlingová v hotelovej knihe.
"Naše mestečko sa tak preslávi, ľudia sem prichádzajú z celého sveta," pridáva sa miestna lekárnička Stephanie Volkerová, ktorá sa v hoteli zastavila na obed.
Mäsové špeciality až na prahy domov
So svojou dodávkou, zelenou rovnako ako okenice a fasáda jeho hotela, rozváža Claus Böbel svoje špeciality úzkymi uličkami mestečka priamo do domu.
Založil tiež internetové stránky, kde oslovuje milovníkov klobások z okolia rovnako ako z Havaja alebo Jamajky.
Vnútorné dekorácie jeho hotela sú bohaté: vešiak v podobe mäsiarskych nožov, veľké ošípané na dverách toaliet, ale aj mydlá v podobe klobásy.
Židovským či moslimským hosťom, ktorí nejedia bravčové, ponúka hoteliér klobásy z hovädzieho mäsa.
"Klobásy nás Nemcov preslávili rovnako ako pivo. Ak je to to, čo turisti vyhľadávajú, prečo by sme im to neponúkli?" pýta sa.
