Ekonóm Sedláček: Len ekonómia si trúfa predpovedať budúcnosť

Má zmysel posadnutosť rastom, ktorá teraz ovláda ekonomiky Európy i širšieho sveta?

Rast hrubého domáceho produktu (HDP) či jeho veľkosť neboli mienené ako čísla, ktoré budú vyjadrovať spokojnosť. Vždy to bolo číslo schopné popísať ekonomické aktivity v krajine. Pomôžem si príkladom z Tolkienovej trilógie Pán prsteňov.

Hovorievam, že v Mordore mali oveľa vyššie HDP ako v Roklinke, kde žili elfovia a nič nevyrábali. A predsa boli obyvatelia Roklinky šťastnejší. Ekonomika je dôležitá pre primárny vývoj človeka, ide o to, aby ľudia netrpeli zimou a hladom.

Nekritická honba za čoraz vyšším HDP môže spôsobiť, že si spoločnosť podreže konár sama pod sebou. Zaujímavé je, že mantru o tom, že trh vyrieši všetko, nahradila ešte hrubšia mantra, že všetko vyrieši biznis.

Jej reprezentantmi sú americký prezident Donald Trump alebo aj český premiér Andrej Babiš.

Čo by sme mali merať?

Otázne je, či niečo vôbec treba merať. Potrebujeme vedieť, či sme dnes o dvanásť percent šťastnejší ako včera?

Pochováme rast, zabudneme naň?

Proti rastu nič nemám, pokiaľ je to rast prirodzený a zdravý. Z nášho rastu sa stal fetiš. Čakať, že každý deň bude pekné počasie, je recept na dosť nešťastný život.

Čo teda máme robiť?

Mali by sme o týchto veciach hovoriť a premýšľať o lepšom spôsobe organizácie toho, o čo nám všetkým ide.

Máme to skúsiť „my dole“ alebo čakať na osvietenú silu?

Dnešná demokracia je kombináciou toho, že sa musí čosi vymyslieť a potom sa toho môže chytiť politik. Nateraz čakáme od politikov viac. Vymýšľať je úloha filozofov, básnikov a všeobecne intelektuálov. Politici by mali konať.

(zdroj: Profimedia)

Jedným zo sprievodných znakov odznievajúcej krízy je skutočnosť, že ceny sú ako na hojdačke. Čo sa to dialo?