HAMBURG. Sú dlhé a obrovské, vystavané z rovnakých červených tehál. Na prvý pohľad vyzerajú úplne rovnako, ale vzápätí možno badať mnoho odlišných detailov.
V budovách skladov, postavených na ostrove uprostred Labe v nemeckom Hamburgu, sa robili dôležité rozhodnutia, ktoré ovplyvnili smerovanie obchodu na celom svete.
Cez skladový komplex Speicherstadt, ktorý v roku 2015 zaradili medzi chránené lokality UNESCO, dodnes prechádza tretina svetového obchodu s kobercami a významný objem kakaa a kávy.
Čo sa týka Európy, je práve toto miesto číslo jeden v importe orientálnych kobercov. Mesto skladov teda žije dodnes.
Operácia Gomora
V Hamburgu je viac mostov ako v Benátkach. Je to mesto na vode. Milovníci romantických zákutí medzi bohato zdobenými benátskymi palácmi a kostolmi by zrejme ohŕňali nos nad funkčnou architektúrou mesta na severe Nemecka.
Hamburg sa nikdy nehral na pôvab. Muselo sa tu tvrdo makať.
V 19. storočí mal Hamburg za sebou dlhú úspešnú históriu ako hrdý člen hanzy a slobodné mesto. Zlaté časy hanzy boli minulosťou a v roku 1871 sa po založení Nemeckej ríše stal jej súčasťou aj Hamburg.
Čo však so zámorským obchodom, daňami a clami? Mesto bojovalo o výnimky.
Na prvých desať rokov si dohodlo so štátom privilégium vlastných colných regulácií. Obchodníci mohli naďalej skladovať tovar bez povinnosti platiť dane.
V roku 1881 sa rozhodlo, že výnimky sa ďalej budú vzťahovať iba na prístav na rieke Labe. Mesto dostalo sedemročnú lehotu na to, aby sa so situáciou vyrovnalo.
Idea bola jasná: ak výnimku dostal prístav na Labe, tak bude celý medzinárodný obchod presunutý tam.
Začala sa komplikovaná výstavba. Najprv vysťahovali 24-tisíc ľudí a zvalili tisícsto domov.
Potom začali budovať systém kanálov a konštrukcií, na ktorých mali priamo na vode stáť nové budovy.
