PEKING. Čína sa chystá vo vesmíre vybudovať prvú solárnu elektráreň. Vedci už začali výstavbu experimentálnej základne v meste Čchung-čching.
Prvým krokom bude vývoj menšej, skúšobnej elektrárne, ktorá by mala byť uvedená do prevádzky v stratosfére v rokoch 2021 až 2025.
Ďalším krokom má byť elektráreň s výkonom jeden megawatt v roku 2030 a potom prídu väčšie. Uviedol to denník ministerstva vedy a technológií Science and Technology Daily.
Tisíctonový kolos

Ako oznámil vedec Pchang Č'-chao z čínskej akadémie vesmírnych technológií, hmotnosť elektrárne by mala činiť približne 1000 ton, čo je viac ako dvojnásobok váhy Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS).
Vedci skúmajú, či by bolo možné elektráreň vybudovať priamo vo vesmíre pomocou robotov a 3D tlače, aby sa mohli vyhnúť doprave ťažkých komponentov zo zeme.
Solárna technológia vo vesmíre by podľa vedcov mohla dodávať energiu 99 percent času s šesťnásobnou intenzitou v porovnaní s pozemskými solárnymi elektrárňami.
Z energie lúč
Energia z vesmírnej solárnej stanice by bola premieňaná na mikrovlnný alebo laserový lúč, ktorý by bol odosielaný na Zem.
Okrem problému s váhou zariadenia vedci tiež riešia otázku bezpečnosti posielaných lúčov.
Viac peňazí dáva už len USA

S ročným rozpočtom na vesmírny program vo výške ôsmich miliárd dolárov chce druhá najväčšia svetová ekonomika súperiť o hospodársku, vojenskú a technologickú nadvládu.
Viac do tejto sféry vydávajú len Spojené štáty, píše agentúra Bloomberg.
Zatiaľ čo ostatné štáty svoje rozpočty na vesmírne programy skôr zoškrtávajú, Čína má v kozme ambiciózne plány.
Chystá sa vybudovať vlastnú vesmírnu stanicu a ďalej bádať na Mesiaci.
Po pristátí na jeho odvrátenej strane, ktorým si zaistila svetové prvenstvo, bude možno už budúci rok zahájená misia, ktorej cieľom bude dopraviť na Zem mesačné horniny.
Na odvrátenej strane Mesiaca vyklíčili semená bavlníka, ktoré tam dopravila začiatkom januára čínska sonda Čchang-e 4. Podľa súčasných plánov má v roku 2030 na Mesiaci pristáť prvý Číňan.