Nedeľa, 1. november, 2020 | Meniny má Denis, DenisaKrížovkyKrížovky

Posledný zvyšok krajiny, aká bola kedysi všade pri Dunaji

Veľkolélsky ostrov vrátili späť v čase.

Dunaj z Veľkoléskeho ostrovaDunaj z Veľkoléskeho ostrova (Zdroj: Jana Čavojská)

Na lúke sa usilovne činia kravy. S tým, čo im nechutí, si poradia ovce. A čo nespasú ani tie, to dokončia kozy. Na ostrove sa voľne preháňajú aj kone. Zostavu dopĺňajú somáre a vodné byvoly.

Obrovské hlavové vŕby a vzácne duby dotvárajú obraz pôvodnej dunajskej krajiny, aká bola kedysi všade okolo životodarnej rieky. Hospodári aj v minulosti využívali ostrov ako pasienky.

Dobytok sem prepravili na loďkách a stáda sa tu pásli, kým neprišli záplavy. Pred

Prečítajte si tiež: Nielen Knossos a Minotaurus, aj olivy sú z mytológie Čítajte 

záplavami ich previezli zasa do bezpečia na pevninu. Okrem toho tu sadili ovocné stromy, ako jablone, hrušky, čerešne či moruše.

Skryť Vypnúť reklamu

Ľudia postupne prestali chovať a pásť kravy a lúky sa zmenili na rozľahlé polia. Lesní hospodári začali vysádzať topole. Potom postavili Gabčíkovo a zmizla krajina dunajských ramien.

Ako bonus pre obyvateľov zasypali aj rameno Dunaja pri Veľkom Léli (dnes súčasti obce Zlatná na Ostrove), aby ľudia mohli prejsť suchou nohou až na ostrov. Nakoniec sa tu nedialo už vôbec nič.

Ostrov zarastal zlatobyľou a náletovými drevinami. Staré vŕby a duby pod nimi úplne mizli. Aj s poslednými zvyškami pôvodnej dunajskej krajiny.

Zadusený ostrov

Tak vyzeral Veľkolélsky ostrov, keď si ho v roku 2006 adoptovalo Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ). Adoptovalo si ho doslova.

O väčšinu pozemkov sa v reštitúciách potomkovia pôvodných vlastníkov neprihlásili, takže ich registruje Slovenský pozemkový fond.

Skryť Vypnúť reklamu

BROZ si ich od neho prenajal.

„Na ostrov nás upozornili na Štátnej ochrane prírody. Hovorili, že je to cenná lokalita, ale ak niekto niečo neurobí, zadusia to tu invázne rastliny a zlatobyľ. Mozaika biotopov, aká bola tu, sa už inde pri Dunaji nedala nájsť,“ hovorí Silvia Halková z BROZ.

„Je to posledný zvyšok pôvodnej podunajskej kultúrnej krajiny, ktorej ekosystémy ovplyvnil človek len jemne, nie drsne. Neprebiehali tu veľké poľnohospodárske aktivity, aké vidno za hrádzou na pevnine. Bola to oáza pokoja."

Družstevníci tu nemohli hospodáriť, lebo ostrov periodicky zaplavovalo a nikdy nevedeli, či voda príde. Stále však zostalo dosť otvorenej trávnatej plochy a sem-tam mokradí po záplavách.

Ako ostrov vyčistiť od inváznych rastlín? Netreba vymýšľať nijaké novinky. A na zlatobyľ len kosenie nestačí. Odpoveď bola tá najjednoduchšia na svete: znovu na ostrov vypustiť kravy, kozy a ovce.

Skryť Vypnúť reklamu

„Začínali sme postupne. Museli sme skúšať to, čo už bolo dávno pri pasení kráv odskúšané, no my sme sa nevedeli starať o veľké stádo. V okolí nie je nikto, kto by to ešte vedel,“ vysvetľuje S. Halková.

Učili sa na vlastných chybách. Postupne zistili, že potrebujú mäsové plemeno, lebo s každodenným dojením je priveľa starostí. Takto stádo funguje na ostrove samo, akurát na zimu ho berú do maštale.

Len pôvodné stromy

Po rokoch fungovania projektu sa na ostrove obnovili biotopy. Spamätali sa staré stromy, usídlili sa tu vzácne druhy hmyzu. Pre tie má význam mŕtve drevo, ktoré na ostrove nechávajú, aj bútľaviny vo vŕbach. A dokonca aj lajná po zvieratách.

Nepôvodné druhy stromov, ako sú euroamerické rýchlorastúce topole, vyšľachtené na buničinu, by z ostrova mali postupne zmiznúť. Budú tu rásť len pôvodné vŕby, duby, biele a čierne topole.

Skryť Vypnúť reklamu

Niektoré duby majú viac ako štyristo rokov. V minulosti sa o ne ľudia starali, opätovne ich zrezávali, aby znovu vypučali. BROZ sprietočnil aj zasypané dunajské rameno. Na ostrov sa dnes dostanete už iba mostom.

„To vyhovuje rybám. Neneresia sa v silnom prúde Dunaja, ale práve v tíšine. Naukladajú ikry medzi plávajúce rastlinky a mlaď sa zdržuje v tichej prehriatej vode. Keď vyrastie, vráti sa do Dunaja,“ vysvetľuje S. Halková.

„Je to unikát. Inde sú dunajské ramená poodrezávané od hlavného toku Dunaja a rybári nemajú inú možnosť, len ryby vysádzať umelo, aby si mohli zarybárčiť.“

Spásanie a výletníci

K prírode sa na Veľkolélskom ostrove postupne pridali ďalšie činnosti. Aby ľudia spoznali pôvodnú dunajskú prírodu a aby to malo efekt aj pre miestnych, ktorí sú rozčarovaní z toho, akí sú tu zabudnutí a ako nemajú nič, iba Dunaj.

Skryť Vypnúť reklamu

Možno v nich projekt prebudí záujem o chov hospodárskych zvierat a pasenie, kedysi také bežné. Preto teraz funguje pri ostrove kemping, kde môžu návštevníci prespať, sú tu prístrešky a zázemie, aby mohli prísť aj rodičia s malými deťmi.

Organizujú tu konské tábory a jednodňové školské výlety. Deti môžu ryžovať v Dunaji zlato, na lúkach hľadať hmyz, jazdiť na koni a piknikovať priamo v prírode pod obrovským stromom.

Najmä pre deti z mesta sú to jedinečné zážitky. V budúcnosti by malo pribudnúť informačné centrum v budove starej sýpky.

Samozrejme, pasenie a výletníci nie sú finančne udržateľné aktivity. Hoci kravy predávajú na mäso, čo je istý príjem, nedá sa hovoriť o nejakom zisku.

Činnosti na ostrove fungujú vďaka projektom z programu LIFE. Ochranárske združenie má ostrov prenajatý zatiaľ na dvadsať rokov. Nevie sa, čo bude potom. Radi by ho odkúpili.

Skryť Vypnúť reklamu

Momentálne to však nie je možné, keďže pozemky sú v Slovenskom pozemkovom fonde.

S. Halkovú mrzí, že ostrov, ktorý je štyri v jednom – chránené vtáčie územie, územie európskeho významu, ramsarská lokalita a chránená prírodná rezervácia – nemá vyriešené vlastnícke vzťahy tak, aby na ňom bola dlhodobo vyriešená ochrana prírody.

Riešenie vidí v tom, čo niektoré krajiny praktizujú už dávno: vo vykupovaní takýchto území do vlastníctva štátu. Ale k tomu sme na Slovensku ešte nedospeli.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie z ekonomiky

Inzercia - Tlačové správy

  1. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  2. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  3. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  4. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  5. Magazín SME Ženy už v predaji
  6. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  7. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  8. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  9. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  10. Aplikácia na likvidáciu škody. Bez obhliadky a bez faktúry.
  1. Nechajte zamestnancov vybrať si služobné auto, oplatí sa vám to
  2. Moringa a Ginkgo - pomocníci z prírody
  3. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  4. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  5. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  9. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  10. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 38 770
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 26 809
  3. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 19 696
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 16 860
  5. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 15 670
  6. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 14 072
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 567
  8. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 11 282
  9. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci 11 218
  10. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 979
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Dunaj

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Naď očakáva, že počas víkendu otestujú aspoň tri milióny ľudí

Najväčšie problémy spôsobovali drive through odberové miesta.

celoplošné testovanie na Covid-19.
Autorská strana Beaty Balogovej

Ako neprísť o Dušičky počas korony

Covid zasahuje aj do nášho vzťahu s mŕtvymi.

Ilustračné foto.
Internista v nemeckom meste Chemnitz a člen skupiny Lovci šarlatáni, ktorá sa usiluje vyvracať mýty a bludy v medicíne, Roland Oravský.
Premiér Matovič hovorí o prvých výsledkoch testovania.