Pondelok, 16. december, 2019 | Meniny má Albína

Posledný zvyšok krajiny, aká bola kedysi všade pri Dunaji

Veľkolélsky ostrov vrátili späť v čase.

Dunaj z Veľkoléskeho ostrovaDunaj z Veľkoléskeho ostrova(Zdroj: Jana Čavojská)

Na lúke sa usilovne činia kravy. S tým, čo im nechutí, si poradia ovce. A čo nespasú ani tie, to dokončia kozy. Na ostrove sa voľne preháňajú aj kone. Zostavu dopĺňajú somáre a vodné byvoly.

Obrovské hlavové vŕby a vzácne duby dotvárajú obraz pôvodnej dunajskej krajiny, aká bola kedysi všade okolo životodarnej rieky. Hospodári aj v minulosti využívali ostrov ako pasienky.

Dobytok sem prepravili na loďkách a stáda sa tu pásli, kým neprišli záplavy. Pred

Prečítajte si tiež: Nielen Knossos a Minotaurus, aj olivy sú z mytológie Čítajte 

záplavami ich previezli zasa do bezpečia na pevninu. Okrem toho tu sadili ovocné stromy, ako jablone, hrušky, čerešne či moruše.

Ľudia postupne prestali chovať a pásť kravy a lúky sa zmenili na rozľahlé polia. Lesní hospodári začali vysádzať topole. Potom postavili Gabčíkovo a zmizla krajina dunajských ramien.

Ako bonus pre obyvateľov zasypali aj rameno Dunaja pri Veľkom Léli (dnes súčasti obce Zlatná na Ostrove), aby ľudia mohli prejsť suchou nohou až na ostrov. Nakoniec sa tu nedialo už vôbec nič.

Ostrov zarastal zlatobyľou a náletovými drevinami. Staré vŕby a duby pod nimi úplne mizli. Aj s poslednými zvyškami pôvodnej dunajskej krajiny.

Článok pokračuje pod video reklamou

Zadusený ostrov

Tak vyzeral Veľkolélsky ostrov, keď si ho v roku 2006 adoptovalo Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ). Adoptovalo si ho doslova.

O väčšinu pozemkov sa v reštitúciách potomkovia pôvodných vlastníkov neprihlásili, takže ich registruje Slovenský pozemkový fond.

BROZ si ich od neho prenajal.

„Na ostrov nás upozornili na Štátnej ochrane prírody. Hovorili, že je to cenná lokalita, ale ak niekto niečo neurobí, zadusia to tu invázne rastliny a zlatobyľ. Mozaika biotopov, aká bola tu, sa už inde pri Dunaji nedala nájsť,“ hovorí Silvia Halková z BROZ.

„Je to posledný zvyšok pôvodnej podunajskej kultúrnej krajiny, ktorej ekosystémy ovplyvnil človek len jemne, nie drsne. Neprebiehali tu veľké poľnohospodárske aktivity, aké vidno za hrádzou na pevnine. Bola to oáza pokoja."

Družstevníci tu nemohli hospodáriť, lebo ostrov periodicky zaplavovalo a nikdy nevedeli, či voda príde. Stále však zostalo dosť otvorenej trávnatej plochy a sem-tam mokradí po záplavách.

Ako ostrov vyčistiť od inváznych rastlín? Netreba vymýšľať nijaké novinky. A na zlatobyľ len kosenie nestačí. Odpoveď bola tá najjednoduchšia na svete: znovu na ostrov vypustiť kravy, kozy a ovce.

„Začínali sme postupne. Museli sme skúšať to, čo už bolo dávno pri pasení kráv odskúšané, no my sme sa nevedeli starať o veľké stádo. V okolí nie je nikto, kto by to ešte vedel,“ vysvetľuje S. Halková.

Učili sa na vlastných chybách. Postupne zistili, že potrebujú mäsové plemeno, lebo s každodenným dojením je priveľa starostí. Takto stádo funguje na ostrove samo, akurát na zimu ho berú do maštale.

Len pôvodné stromy

Po rokoch fungovania projektu sa na ostrove obnovili biotopy. Spamätali sa staré stromy, usídlili sa tu vzácne druhy hmyzu. Pre tie má význam mŕtve drevo, ktoré na ostrove nechávajú, aj bútľaviny vo vŕbach. A dokonca aj lajná po zvieratách.

Nepôvodné druhy stromov, ako sú euroamerické rýchlorastúce topole, vyšľachtené na buničinu, by z ostrova mali postupne zmiznúť. Budú tu rásť len pôvodné vŕby, duby, biele a čierne topole.

Niektoré duby majú viac ako štyristo rokov. V minulosti sa o ne ľudia starali, opätovne ich zrezávali, aby znovu vypučali. BROZ sprietočnil aj zasypané dunajské rameno. Na ostrov sa dnes dostanete už iba mostom.

„To vyhovuje rybám. Neneresia sa v silnom prúde Dunaja, ale práve v tíšine. Naukladajú ikry medzi plávajúce rastlinky a mlaď sa zdržuje v tichej prehriatej vode. Keď vyrastie, vráti sa do Dunaja,“ vysvetľuje S. Halková.

„Je to unikát. Inde sú dunajské ramená poodrezávané od hlavného toku Dunaja a rybári nemajú inú možnosť, len ryby vysádzať umelo, aby si mohli zarybárčiť.“

Spásanie a výletníci

K prírode sa na Veľkolélskom ostrove postupne pridali ďalšie činnosti. Aby ľudia spoznali pôvodnú dunajskú prírodu a aby to malo efekt aj pre miestnych, ktorí sú rozčarovaní z toho, akí sú tu zabudnutí a ako nemajú nič, iba Dunaj.

Možno v nich projekt prebudí záujem o chov hospodárskych zvierat a pasenie, kedysi také bežné. Preto teraz funguje pri ostrove kemping, kde môžu návštevníci prespať, sú tu prístrešky a zázemie, aby mohli prísť aj rodičia s malými deťmi.

Organizujú tu konské tábory a jednodňové školské výlety. Deti môžu ryžovať v Dunaji zlato, na lúkach hľadať hmyz, jazdiť na koni a piknikovať priamo v prírode pod obrovským stromom.

Najmä pre deti z mesta sú to jedinečné zážitky. V budúcnosti by malo pribudnúť informačné centrum v budove starej sýpky.

Samozrejme, pasenie a výletníci nie sú finančne udržateľné aktivity. Hoci kravy predávajú na mäso, čo je istý príjem, nedá sa hovoriť o nejakom zisku.

Činnosti na ostrove fungujú vďaka projektom z programu LIFE. Ochranárske združenie má ostrov prenajatý zatiaľ na dvadsať rokov. Nevie sa, čo bude potom. Radi by ho odkúpili.

Momentálne to však nie je možné, keďže pozemky sú v Slovenskom pozemkovom fonde.

S. Halkovú mrzí, že ostrov, ktorý je štyri v jednom – chránené vtáčie územie, územie európskeho významu, ramsarská lokalita a chránená prírodná rezervácia – nemá vyriešené vlastnícke vzťahy tak, aby na ňom bola dlhodobo vyriešená ochrana prírody.

Riešenie vidí v tom, čo niektoré krajiny praktizujú už dávno: vo vykupovaní takýchto území do vlastníctva štátu. Ale k tomu sme na Slovensku ešte nedospeli.

Najčítanejšie z ekonomiky

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ceny bytov rekordne rastú. Niektorých sa to však netýka
  2. Nestarnú, ale dozrievajú
  3. Slovnaft ťaží z výhod systému EDI
  4. Legenda Dakaru Svitko: verím si na víťazstvo
  5. Lámete si hlavu nad vianočným darčekom?
  6. First moment Turecko: Využite zľavy na špičkové hotely
  7. Kam na výlet so svojimi známymi
  8. Vianočné trhy vďaka inovácii pomáhajú rodinám v ohrození
  9. Triedený odpad nekončí na jednej kope. Vysvetľujeme to už roky
  10. Výnos 5,5 % alebo 15 % p.a.?
  1. Slovnaft ťaží z výhod systému EDI
  2. Legenda Dakaru Svitko: verím si na víťazstvo
  3. Nestarnú, ale dozrievajú
  4. Zvolenský nie je len slovenský, ale aj férový
  5. Sólymos: Najťažšie bolo prísť za ľuďmi, ktorých odpojili od vody
  6. Lámete si hlavu nad vianočným darčekom?
  7. First moment Turecko: Využite zľavy na špičkové hotely
  8. Kam na výlet so svojimi známymi
  9. Slovenské Vianoce kedysi a dnes
  10. Chlebodarca zmenil život siedmim rodinám
  1. Horskí záchranári sa vás vždy opýtajú túto otázku. Viete akú? 36 466
  2. Aj po tridsiatke stále hýria. Čo bráni mladým vyrásť? 33 622
  3. Triedený odpad nekončí na jednej kope. Vysvetľujeme to už roky 26 895
  4. Ceny bytov rekordne rastú. Niektorých sa to však netýka 15 846
  5. Nový cestovný poriadok ŽSR z vášho regiónu v denníku SME 13 940
  6. Kam na výlet so svojimi známymi 12 401
  7. First moment Turecko: Využite zľavy na špičkové hotely 10 584
  8. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40% z ceny 10 409
  9. SME.sk dosiahlo v novembri rekordný počet predplatiteľov 9 443
  10. Vlastné auto alebo lízing? Porovnali sme ich výhodnosť 9 389

Téma: Dunaj


Hlavné správy zo Sme.sk

Marian Kočner a jeho dcéra Karolína.
Podcast Dobré Ráno
KOMENTÁR ZUZANY KEPPLOVEJ

Ako Fico stíha sám seba

Protiextrémistické úderky nevytvoril Soros, ale štát.

Zuzana Kepplová
Stĺpček Petra Schutza

Zadarmo nelietajú žiadne holuby

Na „novej politike policajných bytov“, ktorú vyhlásil Kaliňák, prerobil štát podľa kontrolórov milióny.

Peter Schutz

Neprehliadnite tiež

Anketa

Kniha pod stromček? Pozrite si tipy ôsmich top manažérov

Čo čítajú šéfovia Esetu, O2, Martinusu, ČSOB, Ikey a ďalších firiem.

Burina ako šalát, korenie či čaj. Dizajnér varí z prehliadaných rastlín

Mrlík ako špenát, trebuľka ako korenie, lopúch ako čaj.

Ako s rekreačným poukazom do kúpeľov? Benefit sa uchytil

Zariadenia vystavujú doklady väčšine klientov.