Sobota, 19. jún, 2021 | Meniny má AlfrédKrížovkyKrížovky

Posledný zvyšok krajiny, aká bola kedysi všade pri Dunaji

Veľkolélsky ostrov vrátili späť v čase.

Dunaj z Veľkoléskeho ostrovaDunaj z Veľkoléskeho ostrova (Zdroj: Jana Čavojská)

Na lúke sa usilovne činia kravy. S tým, čo im nechutí, si poradia ovce. A čo nespasú ani tie, to dokončia kozy. Na ostrove sa voľne preháňajú aj kone. Zostavu dopĺňajú somáre a vodné byvoly.

Obrovské hlavové vŕby a vzácne duby dotvárajú obraz pôvodnej dunajskej krajiny, aká bola kedysi všade okolo životodarnej rieky. Hospodári aj v minulosti využívali ostrov ako pasienky.

Dobytok sem prepravili na loďkách a stáda sa tu pásli, kým neprišli záplavy. Pred

Prečítajte si tiež: Nielen Knossos a Minotaurus, aj olivy sú z mytológie Čítajte 

záplavami ich previezli zasa do bezpečia na pevninu. Okrem toho tu sadili ovocné stromy, ako jablone, hrušky, čerešne či moruše.

Skryť Vypnúť reklamu

Ľudia postupne prestali chovať a pásť kravy a lúky sa zmenili na rozľahlé polia. Lesní hospodári začali vysádzať topole. Potom postavili Gabčíkovo a zmizla krajina dunajských ramien.

Ako bonus pre obyvateľov zasypali aj rameno Dunaja pri Veľkom Léli (dnes súčasti obce Zlatná na Ostrove), aby ľudia mohli prejsť suchou nohou až na ostrov. Nakoniec sa tu nedialo už vôbec nič.

Ostrov zarastal zlatobyľou a náletovými drevinami. Staré vŕby a duby pod nimi úplne mizli. Aj s poslednými zvyškami pôvodnej dunajskej krajiny.

Zadusený ostrov

Tak vyzeral Veľkolélsky ostrov, keď si ho v roku 2006 adoptovalo Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ). Adoptovalo si ho doslova.

O väčšinu pozemkov sa v reštitúciách potomkovia pôvodných vlastníkov neprihlásili, takže ich registruje Slovenský pozemkový fond.

Skryť Vypnúť reklamu

BROZ si ich od neho prenajal.

„Na ostrov nás upozornili na Štátnej ochrane prírody. Hovorili, že je to cenná lokalita, ale ak niekto niečo neurobí, zadusia to tu invázne rastliny a zlatobyľ. Mozaika biotopov, aká bola tu, sa už inde pri Dunaji nedala nájsť,“ hovorí Silvia Halková z BROZ.

„Je to posledný zvyšok pôvodnej podunajskej kultúrnej krajiny, ktorej ekosystémy ovplyvnil človek len jemne, nie drsne. Neprebiehali tu veľké poľnohospodárske aktivity, aké vidno za hrádzou na pevnine. Bola to oáza pokoja."

Družstevníci tu nemohli hospodáriť, lebo ostrov periodicky zaplavovalo a nikdy nevedeli, či voda príde. Stále však zostalo dosť otvorenej trávnatej plochy a sem-tam mokradí po záplavách.

Ako ostrov vyčistiť od inváznych rastlín? Netreba vymýšľať nijaké novinky. A na zlatobyľ len kosenie nestačí. Odpoveď bola tá najjednoduchšia na svete: znovu na ostrov vypustiť kravy, kozy a ovce.

Skryť Vypnúť reklamu

„Začínali sme postupne. Museli sme skúšať to, čo už bolo dávno pri pasení kráv odskúšané, no my sme sa nevedeli starať o veľké stádo. V okolí nie je nikto, kto by to ešte vedel,“ vysvetľuje S. Halková.

Učili sa na vlastných chybách. Postupne zistili, že potrebujú mäsové plemeno, lebo s každodenným dojením je priveľa starostí. Takto stádo funguje na ostrove samo, akurát na zimu ho berú do maštale.

Len pôvodné stromy

Po rokoch fungovania projektu sa na ostrove obnovili biotopy. Spamätali sa staré stromy, usídlili sa tu vzácne druhy hmyzu. Pre tie má význam mŕtve drevo, ktoré na ostrove nechávajú, aj bútľaviny vo vŕbach. A dokonca aj lajná po zvieratách.

Nepôvodné druhy stromov, ako sú euroamerické rýchlorastúce topole, vyšľachtené na buničinu, by z ostrova mali postupne zmiznúť. Budú tu rásť len pôvodné vŕby, duby, biele a čierne topole.

Skryť Vypnúť reklamu

Niektoré duby majú viac ako štyristo rokov. V minulosti sa o ne ľudia starali, opätovne ich zrezávali, aby znovu vypučali. BROZ sprietočnil aj zasypané dunajské rameno. Na ostrov sa dnes dostanete už iba mostom.

„To vyhovuje rybám. Neneresia sa v silnom prúde Dunaja, ale práve v tíšine. Naukladajú ikry medzi plávajúce rastlinky a mlaď sa zdržuje v tichej prehriatej vode. Keď vyrastie, vráti sa do Dunaja,“ vysvetľuje S. Halková.

„Je to unikát. Inde sú dunajské ramená poodrezávané od hlavného toku Dunaja a rybári nemajú inú možnosť, len ryby vysádzať umelo, aby si mohli zarybárčiť.“

Spásanie a výletníci

K prírode sa na Veľkolélskom ostrove postupne pridali ďalšie činnosti. Aby ľudia spoznali pôvodnú dunajskú prírodu a aby to malo efekt aj pre miestnych, ktorí sú rozčarovaní z toho, akí sú tu zabudnutí a ako nemajú nič, iba Dunaj.

Skryť Vypnúť reklamu

Možno v nich projekt prebudí záujem o chov hospodárskych zvierat a pasenie, kedysi také bežné. Preto teraz funguje pri ostrove kemping, kde môžu návštevníci prespať, sú tu prístrešky a zázemie, aby mohli prísť aj rodičia s malými deťmi.

Organizujú tu konské tábory a jednodňové školské výlety. Deti môžu ryžovať v Dunaji zlato, na lúkach hľadať hmyz, jazdiť na koni a piknikovať priamo v prírode pod obrovským stromom.

Najmä pre deti z mesta sú to jedinečné zážitky. V budúcnosti by malo pribudnúť informačné centrum v budove starej sýpky.

Samozrejme, pasenie a výletníci nie sú finančne udržateľné aktivity. Hoci kravy predávajú na mäso, čo je istý príjem, nedá sa hovoriť o nejakom zisku.

Činnosti na ostrove fungujú vďaka projektom z programu LIFE. Ochranárske združenie má ostrov prenajatý zatiaľ na dvadsať rokov. Nevie sa, čo bude potom. Radi by ho odkúpili.

Skryť Vypnúť reklamu

Momentálne to však nie je možné, keďže pozemky sú v Slovenskom pozemkovom fonde.

S. Halkovú mrzí, že ostrov, ktorý je štyri v jednom – chránené vtáčie územie, územie európskeho významu, ramsarská lokalita a chránená prírodná rezervácia – nemá vyriešené vlastnícke vzťahy tak, aby na ňom bola dlhodobo vyriešená ochrana prírody.

Riešenie vidí v tom, čo niektoré krajiny praktizujú už dávno: vo vykupovaní takýchto území do vlastníctva štátu. Ale k tomu sme na Slovensku ešte nedospeli.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie z ekonomiky

Inzercia - Tlačové správy

  1. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  2. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  3. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  4. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový?
  5. Crème de la crème po slovensky
  6. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  7. Po Slovensku na motorke
  8. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  9. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom
  10. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni?
  1. Posledné dni nešťastnej Anny Boleynovej
  2. Čo všetko je potrebné vedieť o ochrane očí počas leta
  3. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  4. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  5. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  6. Driverama má strategické partnerstvo s nemeckým Stop + Go
  7. Správna strava po tréningu: Siahnite po 100 % smoothie a šťavách
  8. Zázračná škola so zelenou strechou
  9. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  10. Crème de la crème po slovensky
  1. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 28 964
  2. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom 12 083
  3. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový? 7 837
  4. Po Slovensku na motorke 6 512
  5. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 6 507
  6. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 6 064
  7. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku 5 772
  8. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom 5 310
  9. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku 4 185
  10. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 3 994
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Tréner Štefan Tarkovič.

Slováci stále môžu postúpiť.


Juraj Berzedi 9 h

Sírovodík zapácha ako skazené vajcia.


9 h
Výskumný pracovník kráča okolo plášta s logom nemeckej biofarmaceutickej výskumnej spoločnosti CureVac v nemeckom meste Tübingen.

CureVac testoval, keď sa šírili početné mutácie.


18. jún
Ľuboš Kosík po príchode do Mali (vľavo) a teraz.

Zastavenie vyšetrovania starej kauzy SIS bolo nezákonné.


18. jún

Neprehliadnite tiež

Po projekte Yosaria Plaza zostal iba skelet, ktorý domáci volajú Hirošima.

Developerský projekt vyrastie na starej Hirošime.


a 1 ďalší 17. jún
Ekonóm a exminister financií Ivan Mikloš.

Všetky reformy z plánu obnovy sú kľúčové.


16. jún
Generálny riaditeľ Ahoj Marek Šupa

Nebankovka Ahoj ide do biznisu odložených platieb.


16. jún