BRATISLAVA. Vývoj ekonomiky na Slovensku a reálna potreba zvyšovania miezd podľa ministra práce a sociálnych vecí Jána Richtera velí k tomu, aby sa v budúcom roku minimálna mzda na Slovensku rapídne zvýšila.
Ku konkrétnej výške minimálnej mzdy sa však odmietol vyjadriť.
"Rešpektujem právo sociálnych partnerov, zamestnávateľov a zamestnancov, teda odborárov, ktorí zo zákona majú priestor do polky júla sa dohodnúť," povedal.

Ako ďalej uviedol, na minulotýdňovom predsedníctve tripartity sociálni partneri vyjadrili v tomto roku na rozdiel od vlaňajška záujem "si sadnúť a hľadať nejaký prienik a dohodu".
Ak by sa podľa neho zamestnávatelia s odborármi dohodli na sume minimálnej mzdy na rok 2020, vláda to bude rešpektovať.
Ak sa tak však nestane, návrh na zvýšenie minimálnej mzdy na budúci rok predloží ministerstvo práce a sociálnych vecí.
Zvýšenie minimálnej mzdy avizoval aj poslanec Erik Tomáš (Smer) v sobotnej diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy. Tomáš hovoril o sume 600 eur.
Opozičný poslanec Ján Budaj (OĽaNO) vtedy návrhy označil za pokus o „zalepenie očí“ popri pokuse ovládnuť ústavný súd. „Vaše rozhadzovanie budú musieť zaplatiť celé generácie,“ povedal.
Priemyselníci varujú
Zvýšenie minimálnej mzdy na 600 eur by mohlo ohroziť budúcnosť hospodárstva
“"Problém nie je v tom, že zamestnávatelia nechcú, aby zamestnanci zarábali viac. Problém je v tom, ako to chce vláda opäť dosiahnuť."
„
a pracovné miesta Slovákov, tvrdí Asociácia priemyselných zväzov (APZ).
Podľa nej sa totiž o tomto kroku začína hovoriť práve v čase, keď sa firmy vyrovnávajú s niekoľkými opatreniami, ktoré im výrazne zasiahli do rozpočtov, plánov výrob, mzdovej politiky, či systému sociálnych benefitov pre zamestnancov.
"Problém nie je v tom, že zamestnávatelia nechcú, aby zamestnanci zarábali viac. Problém je v tom, ako to chce vláda opäť dosiahnuť," tvrdí generálny sekretár APZ Andrej Lasz.
Z analýz, nie z politiky
Firmy, ktoré asociácia zastupuje, podľa neho navrhujú, aby sa v sociálnom dialógu hľadali spôsoby ako zvýšiť čistú mzdu zamestnanca, napríklad prostredníctvom zníženia odvodového alebo daňového zaťaženia, a nie na úkor tých, ktorí vytvárajú pracovné miesta.
Asociácia taktiež zastáva názor, že téma minimálnej mzdy by sa mala odpolitizovať a jej výška by sa mala určovať na základe zrozumiteľného zákonného mechanizmu.
"Rast alebo pokles minimálnej mzdy v národnom hospodárstve by mal vychádzať predovšetkým z ekonomických analýz. Napríklad z predikcie rastu alebo poklesu HDP a predpokladanej inflácie, vplyvu rastu minimálnej mzdy na náklady zamestnávateľov či vplyvu minimálnej mzdy na rast alebo pokles zamestnanosti," tvrdí Lasz.
Nesystémové zásahy vlády do sociálneho dialógu ako napríklad výška minimálnej mzdy či sociálne balíčky zavádzajúce príplatky majú podľa asociácie za následok nepredvídateľnosť podnikateľského prostredia a znižovanie konkurencieschopnosti a nie sú podložené nárastom produktivity.
Naplní rozpočet či peňaženky?
Podľa výkonného riaditeľa Klubu 500 Tibora Gregora pritom súčasné nastavenie
“"Minimálna mzda je dnes viac nástrojom na plnenie štátneho rozpočtu ako na zvyšovanie príjmov domácností."
„
systému neznamená, že zvyšovanie minimálnej mzdy znamená aj viac peňazí pre nízkopríjmové skupiny, keďže nezdaniteľné minimum nerastie úmerne s minimálnou mzdou.
"Minimálna mzda je dnes viac nástrojom na plnenie štátneho rozpočtu ako na zvyšovanie príjmov domácností, keďže štát vyberie viac na daniach a odvodoch," tvrdí.
Štát pritom podľa neho vyberie takto viac nielen od nízkopríjmových skupín, ale od všetkých tarifných zamestnancov, keďže tarifné mzdy sa odvíjajú od minimálnej mzdy.
"Klub 500 nevidí dôvod, aby na zvyšovanie minimálnej mzdy boli naviazané v princípe všetky tarifné stupne zamestnancov, a to aj tých, ktorí môžu zarábať aj 2 000 eur mesačne," dodal Gregor.