BRATISLAVA.Viac ako 86 percent Slovákov podporuje zálohovanie PET fliaš a plechoviek, proti je len desať percent. Až 96 percentám pritom neprekáža, že pri kúpe nápoja zaplatia zálohu, ktorá sa im vráti pri odovzdaní fľaše či plechovky.
Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý na vzorke 1 030 respondentov uskutočnila agentúra AKO v priebehu januára tohto roka.
Ľudia sú pripravení
„Uvedený prieskum podčiarkuje, že ľudia na Slovensku sú pripravení na zavedenie zálohovania. Na slovenský trh sa ročne uvedie približne miliarda PET fliaš. Aktuálne sme schopní vytriediť 60 percent tohto objemu. Po zavedení zálohovania ich dokážeme vyzbierať až 90 percent a to si myslím, že stojí za to,“ komentoval prieskum minister životného prostredia Lászlo Solymos.
SNS hrozí, že zálohovanie PET fliaš zablokuje. Ministerstvo to už propaguje cez reklamu Čítajte Výsledky prieskumu nepotvrdili tvrdenia niektorých kritikov, že zálohovanie naruší systém triedeného zberu a bude pôsobiť demotivačne.
Vyše tri štvrtiny opýtaných vyhlásilo, že zálohovanie neovplyvní ich zvyky pri triedení ostatného plastového odpadu a plasty budú triediť ako doteraz.
Takmer 80 percent opýtaných by bolo ochotných platiť viac za výrobky vyrobené z recyklovaného plastu, 15 percent odpovedalo, že nie.
Prieskum si objednala Slovenská agentúra životného prostredia, ktorá patrí pod envirorezort.
Záloha má byť pár centov
Zálohovanie PET fliaš a plechoviek by sa malo stať na Slovensku realitou od 1. januára 2022. Zákon by mal síce vstúpiť do platnosti od roku 2020, no výrobcom a distribútorom nápojov dal envirorezort dva roky na technické zabezpečenie a zavedenie celého zálohovacieho systému.
Účelom novej legislatívy je postupne zvýšiť recykláciu nápojových obalov až na 90 percent, v súčasnosti sa vyzbiera asi 60 percent PET fliaš. Podľa navrhovaného systému budú musieť na Slovensku zálohovať PET fľaše a plechovky všetky obchody, nie všetky ich však budú aj spätne vykupovať.
Povinný výkup fliaš bude len v predajniach s predajnou plochou väčšou než 300 metrov štvorcových. Väčšina špeciálne označených jednorazových plastových fliaš a plechoviek sa bude zbierať automatmi, v malých predajniach aj ručne.
Záloha za PET fľašu bude 12 centov a za plechovku desať centov.
Zväz obchodu je proti
Návrh zákona o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje nerieši skutočné problémy odpadového hospodárstva a ochrany životného prostredia na Slovensku.
Aktuálny prístup Ministerstva životného prostredia (MŽP) zároveň nesie všetky znaky tzv. gold-platingu a je preto v rozpore s vládou deklarovanými sľubmi na zlepšovanie podnikateľského prostredia, uviedli vo štvrtok na tlačovej konferencii prezident Zväzu obchodu (ZO) Martin Katriak a 1. viceprezident zväzu Pavol Konštiak.
PET fľaše nie sú podľa ZO najväčším environmentálnym problémom slovenského odpadového hospodárstva. Triedia a recyklujú sa najlepšie zo všetkých obalov (62 percent) a tvoria len malý zlomok obalov uvedených na trh, len asi päť percent.
Zásadným problémom nakladania s odpadom je podľa obchodníkov združených v ZO skládkovanie, a to veľké množstvo skládkovaného odpadu a veľké množstvo skládok.
Zavedenie záloh bude mať významný dopad na systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktoré môže pri správnom nastavení vyriešiť omnoho väčšiu časť očakávaných výziev a problémov.
Časový priestor na hľadanie najefektívnejšieho riešenia poskytuje podľa ZO SR finálna podoba návrhu eurosmernice o znižovaní dopadu určitých plastových výrobkov na životné prostredie z 19. decembra 2018, kde cieľ na zber PET fliaš bol rozdelený na dve časti.
Do roku 2025 je potrebné splniť zber 77 percent PET fliaš a 90 percent do roku 2029.
"Obchod nemá problém vyberať od zákazníka - konečného spotrebiteľa - finančnú zálohu. Má však problém so zriaďovaním osobitných priestorov na odber odpadu PET fliaš a obalov z kovu. Obchody by sa mali prispôsobiť a to tak, že by museli zriadiť osobitné priestory s požiadavkami hygienikov, veterinárov, s požiadavkami na zamestnanca, a nie jednoduchým prepojením obchodu a zberných miest," povedal Katriak.
"Otvorenou otázkou stále zostáva aj vplyv zálohovania PET fliaš a plechoviek na existujúci systém triedeného zberu, ktorý je od roku 2001 budovaný z prostriedkov výrobcov a dovozcov. Zavedenie zálohovania bude viesť k strate v systéme triedeného zberu približne v hodnote štyroch miliónov eur ročne. To, samozrejme, budú musieť uhradiť výrobcovia ostatných druhov plastov a kovových obalov, čo sa v praxi prejaví rastom recyklačných poplatkov," doplnil Michal Sebíň, predseda environmentálnej sekcie ZO.
Záplava fliaš v prírode
"Jeden z dôvodov, prečo je toto opatrenie nevyhnutné zaviesť, predstavuje záplava najmä PET fliaš v prírode, riekach, na uliciach, pri cestách na Slovensku. Len naši vodohospodári za jeden rok vynaložili 400 000 eur na čistenie vodných plôch a tokov. Len za rok 2017 v spolupráci s ďalšími vytiahli z vodných tokov 700 ton odpadu. Pričom práve PET fľaše sú významnou zložkou tohto objemu," píše v reakcii na vyjadrenie Zväzu obchodu Ministerstvo životného prostredia.
Rezort životného prostredia pripomenul, že zákon už teraz hovorí, že povinné zálohovanie sa týka obchodov s rozlohou väčšou ako 300 metrov štvorcových.
A skúsenosti zo zahraničia hovoria, že ide o otázku, ktorú zvládli v Chorvátsku, Litve aj Estónsku.
Čo sa týka nákladov, ročne sa na trh uvedie jedna miliarda PET fliaš a ročné náklady by sa mohli podľa ministerstva premietnuť do maximálne jedného centa na nápojový obal.
Väčšina výrobcov aj obchodníkov je veľmi konštruktívnym partnerom pri nastavovaní systému zálohovania obalov, uviedlo ministerstvo.
K výhrade ZO, že "zásadným problémom je skládkovanie, to zálohovanie nerieši", hovorca ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák uviedol, že "skládkovanie je veľkým problémom".
"Preto sme od nového roka nastavili poplatky za skládkovanie tak, aby sme zvýhodňovali obce, ktoré viac triedia. A teda ukladajú menej odpadu na skládky," spresnil Ferenčák.
