BRATISLAVA. Dlhodobá nezamestnanosť je na Slovensku naďalej vážnym problémom. V správe o Slovensku 2019 to konštatuje Európska komisia (EK).
"Miera dlhodobej nezamestnanosti sa v treťom štvrťroku 2018 medziročne znížila o jeden percentuálny bod na 4,0 percenta, čo je výrazne nad priemerom EÚ, ktorý je na úrovni 2,9 percenta," uvádza sa v materiáli.
Priemerná dĺžka nezamestnanosti na Slovensku pritom patrila medzi najvyššie v EÚ.
"Z toho, že podiel dlhodobo nezamestnaných na všetkých nezamestnaných osobách je 60 percent, vyplývajú štrukturálne problémy súvisiace najmä s dosahovaným stupňom vzdelania, nízkou vnútroštátnou mobilitou a regionálnymi rozdielmi v oblasti pracovných príležitostí," tvrdí komisia.
Pribúdajú mladí, ktorí nedokončia školu
EÚ zhodnotila slovenskú ekonomiku. Zaostáva v kľúčových oblastiach Čítajte V roku 2017 bolo 23,1 percenta nízkokvalifikovaných osôb bez práce viac než rok v porovnaní so 4,6 percenta priemerne kvalifikovanými osobami a 1,7 percenta vysokokvalifikovanými osobami.
Takmer 60 percent nízkokvalifikovaných dlhodobo nezamestnaných sú osoby do 29 rokov, čo podľa EK odráža zvyšujúcu sa mieru nedokončenia školskej dochádzky.
Tri štvrtiny dlhodobo nezamestnaných sa sústreďujú v troch regiónoch - Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom.
Rómovia na trhu práce
Situácia rómskeho obyvateľstva na trhu práce je podľa EK obzvlášť slabá.
Odhaduje sa, že Rómovia, ktorí prevažne žijú vo vidieckych oblastiach, tvoria takmer osem percent celkového obyvateľstva, pričom približne polovica z nich žije v marginalizovaných rómskych komunitách.
Na okresnej úrovni existuje vzájomná súvislosť medzi podielom Rómov na celkovom obyvateľstve a mierou nezamestnanosti.
V roku 2016 sa miera nezamestnanosti medzi Rómami odhadovala na 48 percent, pričom len asi 25 percent Rómov vo veku 20 až 64 rokov vykonávalo „platenú prácu“.
"Úroveň zamestnanosti je nestabilná, pričom prevládajú dočasné pracovné zmluvy a sezónne práce," uvádza sa v správe o Slovensku.
Nedostatočne inkluzívny vzdelávací systém a diskriminácia na trhu práce prispievajú k etnickej segmentácii trhu práce a nepriaznivým výsledkom rómskeho obyvateľstva v oblasti zamestnanosti, upozorňuje EK.
Aktivačné práce verzus vzdelanie
Ako upozorňuje komisia, výdavky na aktívne politiky trhu práce sú na Slovensku jedny z najnižších v EÚ.
Verejné výdavky na aktívne politiky trhu práce v roku 2017 dosiahli úroveň 0,2 percenta hrubého domáceho produktu.
Prevládajúcim opatrením aktívnej politiky trhu práce boli stimuly v oblasti zamestnanosti, a to najmä dotovaním pracovných miest (84 percent rozpočtu).
Štvrtina rozpočtu sa zamerala na osoby so zdravotným postihnutím.
Okrem toho sa značné finančné prostriedky vynaložili na aktivačné práce (programy verejnoprospešných prác), ktoré nezahŕňajú zvyšovanie úrovne zručností.
"Naopak, opatrenia v oblasti odbornej prípravy a vzdelávania sa využívajú okrajovo a vyžadujú si ďalšie investície," dodáva EK.
Eurokomisia odporučila Slovensku investovať do:
- Inovácie, zlepšenie energetickej efektívnosti, dokončenie železničnej a cestnej siete či riešenie dlhodobej nezamestnanosti. To sú niektoré z investičných priorít pre Slovensko, ktoré by podľa Európskej komisie mali byť financované z kohéznej politiky v období 2021 - 2027.
- Jednou z prioritných oblastí je podľa Komisie posilnenie inovačnej a inteligentnej transformácie priemyslu, teda podpora výskumu, vývoja a inovácií. Patrí sem aj stabilizácia infraštruktúry, stimuly na prilákanie výskumníkov a zvýšenie kvality poskytovania elektronických služieb. Cieľom by malo byť aj posilnenie rastu a konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov (MSP) či odborná príprava a rekvalifikácia pre oblasti inteligentnej špecializácie.
Investície by podľa EK mali prúdiť aj do čistej a spravodlivej energetickej transformácie. Mala by sa zlepšiť energetická efektívnosť vo verejných a obytných budovách a MSP, zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE), hlavne vo vykurovaní, a tiež znížiť emisie skleníkových plynov a znečistenie ovzdušia. Dôležité je podľa Komisie aj obehové hospodárstvo, adaptácia na zmenu klímy a predchádzanie rizikám.
Komisia zároveň zdôraznila investície do železničnej a cestnej siete. Rovnako tak do regionálnej a miestnej mobility, pričom podporiť by sa mali udržateľné a efektívne systémy mestskej dopravy. Zlepšiť by sa mala aj digitálna pripojiteľnosť.
Ďalším navrhovaným okruhom sú sociálne priority. Zahŕňajú riešenie dlhodobej nezamestnanosti, investície do vzdelávania, zručností, sociálne začlenenie, prístup k sociálnym a zdravotným službám, riešenie inkluzívneho vzdelávania či výzvy spojené s marginalizovanými skupinami.
Podľa Komisie je podstatné podporovať aj investície na základe integrovaných stratégií územného rozvoja. Prispieť by sa týmto spôsobom malo k rozvoju mestských a vidieckych oblastí.
Investičné priority navrhované Komisiou na financovanie politiky súdržnosti na roky 2021 - 2027 tvoria prílohu k Správe o Slovensku 2019.
