BRATISLAVA. Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek informovala (SK SaPA), že len tretine sestier a pôrodných asistentiek reálne stúpli mzdy od 1. januára.
Ako uviedla komora v tlačovej správe, desaťpercentné navýšenie miezd zdravotníkov, ktoré avizovala ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská, v skutočnosti sestry a pôrodné asistentky nepocítili.
Novela zákona, ktorá mala upraviť mzdy všetkým zdravotníckym pracovníkom okrem lekárov, nadobudla účinnosť 1. januára 2019.
Sľuby Kalavská nenaplnila, sťažujú sa sestry
"Sľuby ministerky zdravotníctva Kalavskej o zvýšení miezd všetkých sestier pracujúcich v ústavných a ambulantných zdravotníckych zariadeniach o 10 - 16 percent neboli naplnené, rovnako ako napríklad ani stabilizačné štipendiá, ktoré mali možnosť už od septembra 2018 čerpať študenti ošetrovateľstva," píše sa v správe.
Prezidentka SK SaPA Iveta Lazorová informovala, že na základe prieskumu, ktorý vo februári realizovala komora, len tretine sestier a pôrodných asistentiek sa zvýšili mzdy tak, ako to mediálne prezentovala ministerka zdravotníctva v októbri minulého roka.
Podľa nej len u 33,6 percenta sestier a pôrodných asistentiek sa zvýšila základná zložka mzdy v plnom rozsahu.
Naopak 35,7 percenta respondentov uviedlo, že u nich nedošlo k žiadnej úprave a ich základná zložka mzdy nedosahuje ani zákonom stanovené minimum, 22,70 percenta opýtaných potvrdilo, že síce im zamestnávatelia základnú zložku mzdy zvýšili v plnom rozsahu, ale odobrali/znížili im osobné ohodnotenie a iné príplatky alebo im mzdu len dorovnali.
Podľa výsledkov prieskumu 7,9 percenta sestier uviedlo, že ich základná zložka mzdy dosahovala zákonom stanovenú výšku už pred novelizáciou zákona, a preto sa ich zvyšovanie miezd vôbec nedotklo.
"Natíska sa nám otázka, či rozdiel 50 eur v mzde medzi sestrou, ktorá absolvovala 4 600 hodín odbornej prípravy a zdravotníckym asistentom (praktickou sestrou) s 2 368 hodinami odbornej prípravy, má byť dostatočnou motiváciou na to, aby nám absolventi ošetrovateľstva a skúsené sestry neodchádzali za lepšími pracovnými a mzdovými podmienkami do zahraničia,“ doplnila Lazorová.
Člen Rady SK SaPA Milan Laurinc pripomenul, že do prieskumu sa zapojilo takmer 2 000 sestier a pôrodných asistentiek z celého Slovenska, 62,10 percenta opýtaných sestier potvrdilo, že pracuje v ústavných zdravotníckych zariadeniach, 32,10 percenta v ambulantných zdravotníckych zariadeniach a 5,80 percenta v nezdravotníckych zariadeniach.
Najväčšiu skupinu z nich, 39,20 percenta tvorili sestry bez špecializácie a certifikátu, ktorých základná zložka mzdy ani po úprave stále nedosahuje 1,0 násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve Slovenska.
Ďalších 32,5 percenta respondentov tvorili sestry a pôrodné asistentky špecialistky a 21,40 percenta sestry a pôrodné asistentky s magisterským vzdelaním a špecializáciou, čiže sestry s pokročilou praxou.
"Na základe prieskumu musíme konštatovať, že i napriek tomu, že je u nás sestier a pôrodných asistentiek nedostatok, iba 37,90 % z nich má udelené osobné ohodnotenie a len u 15,20 % sestier zamestnávateľ prepláca hodiny odpracované nadčas," uviedol Milan Laurinc.
Ministerstvo: Mzda sa mohla zvýšiť už vlani
Dôvodom, prečo sa podľa Ministerstva zdravotníctva (MZ) od nového roku nezvýšila mzda všetkých sestier pracujúcich v ústavných a ambulantných zdravotníckych zariadeniach o 10 - 16 percent, je, že sa im mohla zvýšiť už v roku 2018.
"Je možné, že v rámci svojej personálnej a mzdovej politiky - s cieľom stabilizovať svojich zamestnancov - došlo v niektorých zdravotníckych zariadeniach už v priebehu roku 2018 k dohodnutiu výhodnejších mzdových podmienok pre niektorých zdravotníckych pracovníkov " uviedlo MZ v reakcii na vyhlásenie komory.
Keďže pracovnoprávne vzťahy zamestnancov zdravotníckych zariadení (vrátane zdravotníckych pracovníkov) sa podľa MZ riadia príslušnými ustanoveniami Zákonníka práce, dohodnutie konkrétnych podmienok odmeňovania je u každého zamestnávateľa predmetom sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania.
Ako ďalej informoval rezort zdravotníctva, v prípade stabilizačného príspevku sa v polovici februára uskutočnilo medzirezortné pripomienkové konanie k zákonu o Fonde na podporu vzdelávania. Ten je v kompetencii Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu.
Podnetom na predloženie návrhu novely je podľa ministerstva zdravotníctva prioritná potreba prijať opatrenia na stabilizáciu zdravotníckych pracovníkov, konkrétne zdravotných sestier v systéme zdravotníctva.
Jedným z týchto opatrení je aj poskytovanie stabilizačnej pôžičky študentom študijného odboru ošetrovateľstvo prostredníctvom fondu. Účinnosť zákona vzhľadom na predpokladanú dĺžku legislatívneho procesu sa navrhuje od 1. júna 2019.
Podpisy pre avizované memorandum
Člen Rady SK SaPA Milan Laurinc ďalej informoval, motivačný príplatok za zvlášť náročnú prácu na vybraných pracoviskách zamestnávatelia vyplácajú len u 6,8 percenta opýtaných, u 26,9 percenta opýtaných príplatok za zmennosť a rizikový príplatok u 15 percent sestier a pôrodných asistentiek.
SK SaPA pripomenula, že zvyšovanie miezd malo byť pre sestry a pôrodné asistentky citeľné podľa vyjadrenia ministerky Kalavskej vo februári, pričom pravdepodobne sestrám v ambulantných zdravotníckych zariadeniach platy neporastú v dôsledku neochoty ich zamestnávateľov podpísať tzv. „memorandum“, ktoré avizovala ministerka.
"Môžeme potvrdiť, že sa tak nestalo ani u väčšiny sestier s magisterským stupňom vzdelania, ktoré sú zároveň aj špecialistky, majú minimálne päť rokov praxe a mali by riadiť ošetrovateľské tímy," píše sa ďalej v tlačovej správe.
Zamestnávatelia si podľa komory zákon vykladajú po svojom, prípadne sa snažia hľadať rôzne dôvody na to, aby nemuseli mzdy zvyšovať na zákonom stanovené minimum.
