BRATISLAVA. Zástupcovia zamestnávateľských zväzov vítajú kroky, ktorými chce vláda zlepšiť podnikateľské prostredie a podporiť tak slovenskú ekonomiku.
Oceňujú najmä plánované zdvojnásobenie daňového superodpočtu na vedu a výskum, či sľub premiéra Petra Pellegriniho (Smer), že vláda nebude v priebehu roka prijímaním zákonov meniť podnikateľské prostredie.
Niektoré kroky však podľa zamestnávateľov prichádzajú neskoro, iné potrebné zmeny chýbajú a je otázne, či sa deklarované ciele podarí naplniť.
Kroky na podporu podnikateľského prostredia podnikateľom sľúbil ešte koncom februára premiér po rokovaní so zástupcami automobiliek.
Okrem zvýšenia daňového superodpočtu na vedu a výskum a legislatívnej stability pre podnikateľov oznámil aj osobitý program výstavby nájomných bytov, zvýšenie príspevku na bývanie i zvýšenie nezdaniteľnej sumy dane z príjmu fyzických osôb.
Náročný proces
"Ak by sa čokoľvek z uvedeného podarilo, bol by to pozitívny signál. Najmä vo vzťahu k zmenám v legislatívnom procese som ale skeptik, nakoľko ide o náročný proces, ktorý je v predvolebnom období v zásade nemožné úspešne zavŕšiť," zhodnotil vládne plány výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) Peter Serina.
Posledné dva roky podľa neho parlament, naopak, prijímal zákony deformujúce podnikateľské prostredie.
Predvídateľnosť schvaľovania nových zákonov je v súčasnosti na "historickom minime" pre združenie podnikateľov zamestnávajúcich viac ako 500 pracovníkov - Klub 500.
"Hlavné zákony, ktoré majú vplyv na konkurencieschopnosť a náklady firiem, sú prijímané bez akejkoľvek diskusie formou poslaneckých návrhov," upozornil výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.
Pripomenul napríklad zvyšovanie maximálnych vymeriavacích základov pre sociálne odvody, rušenie stropov zdravotných odvodov, príplatky či rekreačné poukážky.
"Je preto nevyhnutné, ak má vláda záujem o korektný dialóg s partnermi, vrátiť sa k štandardnému legislatívnemu procesu vrátane spracovania dopadových štúdií a dialógu s partnermi," dodal Gregor.
Oceňujú najmä dvojnásobný superodpočet
Podnikatelia na ohlásených zmenách oceňujú najmä plánované zdvojnásobenie daňového superodpočtu na vedu a výskum, ktorý má od budúceho roku znížiť podnikateľom základ dane za každé investované euro o ďalšie dve eurá.
"Hodnotím to ako najlepší systémový a najspravodlivejší motivačný nástroj vlády na zabezpečenie rozvoja a konkurencieschopnosti našich podnikov a našej ekonomiky ako celku," uviedol Štefan Boháček, člen prezídia Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ).
"Jediná chybička je iba tá, že príde o pár rokov neskôr, než to navrhovala vedecká komunita. Platí stará dobrá zásada, že je treba menej politiky do vedy a výskumu a viac vedy do politiky. Potom sa znovu budeme môcť chváliť s výkonmi našej ekonomiky," dodal Boháček.
Majú vlastné návrhy
Hoci zástupcovia podnikateľov prijali avizované kroky vlády vcelku pozitívne, navrhujú aj ďalšie zmeny.
AZZZ upozorňuje okrem iného na potrebu reformy súčasného systému odvodov či na veľký počet štátnych sviatkov.
Klub 500 zasa napríklad žiada, aby výdavky na zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov neboli kvalifikované ako nepeňažné príjmy zamestnanca. V zozname potrebných opatrení má Klub aj znovuzavedenie daňových licencií.
PAS by okrem iného chcela zmeniť systém informovania o platoch zamestnancov tak, aby v celkovej sume boli započítané aj odvody zamestnávateľa.
Spoločnou témou pre zamestnávateľov je aj zlepšenie kvality vzdelávania na Slovensku. Podľa PAS by bolo vhodné, keby vláda začala vážne brať kritický stav školstva a vzdelávacieho systému.
AZZZ chce zaviesť a spoločensky kontrolovať dodržiavanie kvalitatívnych ukazovateľov vzdelávania, či podmieniť financovanie škôl predovšetkým uplatnením absolventov na trhu práce vo vyštudovanom obore.
