BRATISLAVA. Takmer 90 percent zo všetkých osobných bankrotov v histórii Slovenska bolo vyhlásených v posledných 24 mesiacoch.
Od 1. marca 2017, teda od účinnosti nového zákona, do 28. februára 2019 tak na Slovensku zbankrotovalo 21 356 občanov.
Efektívnejšie bankroty
Podľa analýzy spoločnosti CRIF SK počet osobných bankrotov za posledných 24 mesiacov predstavuje až 87,66 percent zo všetkých osobných bankrotov, ktoré boli na Slovensku vyhlásené od zavedenia tohto inštitútu oddlženia v roku 2006.
Ako sa zmenili osobné bankroty: Ľudia skúšajú úverové podvody Čítajte Cieľom právnej úpravy zákona, ako uviedol vo štvrtok na stretnutí s médiami v Bratislave Martin Maliar, generálny riaditeľ sekcie civilného práva Ministerstva spravodlivosti, bolo zvýšiť efektivitu osobného bankrotu.
"Nízka účinnosť pôvodnej právnej úpravy sa odzrkadľovala na neudržateľnom náraste počtu exekučných konaní. Ľuďom, ktorí urobili nesprávne rozhodnutia v živote a dostali sa do dlhovej pasce, zmena legislatívy dala možnosť druhej šance," zdôraznil Maliar.
Od marca 2017 jedinou oprávnenou inštitúciou, prostredníctvom ktorej dlžník môže podať návrh na oddlženie, je Centrum právnej pomoci (CPP).
Centrum zaznamenalo 27 471 žiadostí o právnu pomoc v agende osobných bankrotov (27 006 sa týkalo konkurzu a 465 sa týkalo splátkového kalendára).
Splátkový kalendár nechcel takmer nikto
Exekútor si prilepší, politik sa pochváli, dlžník prehrá Čítajte "V praxi to znamená, že kým v roku 2017 počet žiadostí v agende osobného bankrotu prevýšil ostatnú všeobecnú agendu centra o dvojnásobok, v minulom roku to bolo až o štvornásobok," uviedla Zuzana Kubovičová, ktorá je poverená zastupovaním funkcie riaditeľa CPP.
Podľa Jany Markovej, hlavnej analytičky CRIF SK, od nadobudnutia účinnosti legislatívnej zmeny do konca februára 2019 vydali súdy 21 171 rozhodnutí o oddlžení vyhlásením konkurzu, čo predstavuje až 99,13 percent z celkového počtu osobných bankrotov vyhlásených v tomto období.
Pre formu splátkového kalendára sa rozhodlo iba 185 dlžníkov, čo je necelé percento.
Slovenská sporiteľňa: Systém bankrotov nabáda k podvodom
Slovenská sporiteľňa (SLSP) ako jeden z najväčších poskytovateľov úverov v SR, má k systému osobných bankrotov niekoľko zásadných pripomienok.
Konkrétne ide o to, že pre vymožiteľnosť práva predstavujú slovenské bankrotové pravidlá funkčnú brzdu a systém bankrotov je zneužiteľný, nastavený disproporčne, kedy zásadným spôsobom poškodzuje veriteľov.
“"Do bankrotu pôjdu aj tí, ktorí v žiadnej dlhovej pasci nie sú. Už dnes vidíme, že neplatia už aj tí slušní."
„
Systém tak podľa SLSP podporuje a nabáda k neplateniu dlhov a k páchaniu podvodov. Uviedol to vo štvrtok v reakcii na zverejnené údaje o bankrotoch od spoločnosti CRIF SK riaditeľ odboru právnych služieb SLSP Richard Földeš.
„Oddlženie by malo byť zásluhové. Dlhy sa predsa majú plniť a oddlžiť by sa mal iba ten, kto to skutočne potrebuje, a to tak, že si oddlženie zaslúži, t.j. musí vyvinúť úsilie a zaplatiť rozumnú cenu zo svojho majetku a budúcich príjmov.
Dnes sa môže dlžník oddlžiť bez toho, aby zaplatil hoci len jeden eurocent. A to bez ohľadu na to, či na to má alebo nemá - to nikto neskúma. Neexistuje žiadna kontrola, aby sa oddelili tí, ktorí to potrebujú a tí, ktorí nie, aby sa oddelili podvodníci od tých, ktorí k bankrotu pristupujú z objektívnych dôvodov,“ uviedol v reakcii Richard Földeš.
Súčasný systém osobných bankrotov podľa SLSP veriteľov reálne pripravuje o majetok.
„Prejavuje sa to pri všetkých pohľadávkach - nielen tých, ktoré vznikli po zavedení tohto systému, ale aj tých, ktoré vznikli v minulosti. Veritelia si v dobrej viere nastavili riziko návratnosti poskytnutých prostriedkov. Preskúmali bonitu dlžníka a jeho schopnosť splatiť dlhy v budúcnosti.
Tento systém im však budúcnosť odstrihol a veritelia sa proti tomu nemajú ako účinne brániť,“ pokračoval Földeš.
Dlhy neplatia už ani tí slušní. Ocitli sa v lavíne
SLSP očakáva, že počet bankrotov bude na Slovensku rásť.
„Očakávame, že vzhľadom na benevolentné pravidlá bude rapídne narastať počet bankrotov. Do bankrotu pôjdu aj tí, ktorí v žiadnej dlhovej pasci nie sú. Už dnes vidíme, že neplatia už aj tí slušní, pretože u svojich známych, priateľov, susedov vidia, že nemusia – vytvára sa lavínovitý efekt.
Objavujú sa tiež nepoctivé zámery dlžníkov – prevody majetkov pred bankrotmi, upratanie majetku mimo, skrývanie majetku. Evidujeme aj prípady bankrotových podvodov ľudí, ktorí žiadajú o úver napriek tomu, že už sú v procese oddlžovania,“ dodal Földeš.
