BRATISLAVA. Slovenský živnostenský zväz (SŽZ) kritizuje vyššie zdaňovanie fyzických osôb - podnikateľov oproti právnickým osobám. Súčasnú daň vo výške 19 percent a 25 percent by chcel zjednotiť na nižšiu sadzbu.
Pokiaľ parlament schváli návrhy predsedu SNS Andreja Danka na zníženie dane z príjmu právnických osôb na 15 percent, požadujú členovia zväzu rovnaké zníženie aj pre živnostníkov.
Informoval o tom vo štvrtok na tlačovej konferencii prezident SŽZ Stanislav Čižmárik.
Zväz živnostníkov navrhuje zjednotenie sadzby
Národniari už predložili do parlamentu balík noviel na zníženie daní Čítajte "Kým právnické osoby - obchodné spoločnosti neplatia nikdy vyššiu daň ako 21 percent, a to ani pri základoch dane v miliónoch eur, sú bežní podnikatelia postihovaní za osobný úspech dodatočnými šiestimi percentami," povedal Čižmárik.
SŽZ navrhuje zjednotenie sadzby dane na 19 percent, prípadne zdvojnásobenie sumy, od ktorej sa uplatňuje vyššia sadzba dane. Tá sa v súčasnosti vypočítava ako 176,8-násobok platného životného minima a je približne na úrovni 35-tisíc eur ročne.
Podľa viceprezidenta SŽZ Jána Pálenčára bola pre živnostníkov najlepšia 19-percentná rovná daň bez ďalších odvodových povinností podnikateľov voči štátu. "To je to, čo chceme," povedal.
Nezhodujú sa v tom, či ich Danko vynechal úmyselne
Na návrhoch predsedu SNS Andreja Danka ho zarazilo, že hovoria iba o znížení dane z príjmu pre právnické osoby. "Živnostníci sú niekde na okraji záujmu. Neviem prečo, ale tak to je," skonštatoval Pálenčár.
Čižmárik si však myslí, že v tomto prípade nešlo o úmysel vynechať živnostníkov zo znižovania daní, skôr "o neuvedomenie si rozdielu, že to nie sú fyzické osoby, ale fyzické osoby - podnikatelia".
Navrhuje zaviesť oficiálne označenie "živnostník" a nie fyzická osoba - podnikateľ. "Dúfam, že aj pán Danko myslel aj na živnostníkov a nielen na akciové spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným," dodal Čižmárik.
Zjednotenie dane z príjmu však nie je jedinou požiadavkou SŽZ. Živnostníkom prekážajú napríklad aj prísna legislatíva na umorovanie daňových strát či prísne podmienky odpisovania hmotného investičného majetku.
"Nazdávame sa, že 40-ročná odpisová doba pre nevýrobnú budovu je dlhá. Tá budova sa možno za 40 rokov aj rozpadne a my ešte stále odpisujeme jej prvotnú investíciu," upozornila na to Miriam Belušová zo SŽZ.
