BRATISLAVA. V raste cien potravín za rok 2018 obsadilo Slovensko s rastom o 4,2 percenta druhé miesto v celej Európskej únii za Maďarskom (4,3 percenta).
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) upozorňuje, že na takéto zdražovanie nebol žiadny relevantný dôvod a považuje to za zneužívanie dominantnej sily obchodných reťazcov, ktoré profitujú na úkor spotrebiteľov a dodávateľov.
Konštatovali to predstavitelia agrorezortu v piatok na stretnutí s novinármi.
Matečná nevidí dôvod
Niektoré obchody už zdražili rožky a chlieb Čítajte "Ceny potravín rástli na Slovensku v minulom roku v porovnaní s priemerom EÚ viac ako dvojnásobne rýchlejšie a obsadili sme neslávne druhé miesto. Na takýto dramatický nárast cien pritom nevidíme žiaden relevantný dôvod," uviedla ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná.
"Treba otvorene povedať, že na zdražovaní sa najväčšou mierou podieľajú obchodníci, ktorí zneužívajú svoju dominantnú silu na úkor spotrebiteľov a dodávateľov. Pritom toto zdražovanie nepremietajú do dodávateľských cien, kvôli čomu farmári a potravinári doslova živoria," dodala ministerka.
Ceny potravín v EÚ
Priemerný nárast cien potravín v EÚ dosiahol minulý rok 1,9 percenta (v eurozóne 1,7 percenta), zatiaľ čo na Slovensku to bolo 4,2 percenta.
"Obchodníci, analytici, ale aj niektorí politici sa snažia toto zdražovanie pripísať vládnym opatreniam, ale opak je pravdou. Najrýchlejšie rástli ceny v januári 2018, keď medziročný nárast dosiahol v našej krajine rekordných 7,3 percenta, kým v eurozóne to bolo len 1,7 percenta," vysvetlila Matečná.
Potraviny zdraželi rýchlo. Ako k tomu prispel Dankov odvod Čítajte Doplnila, že v tomto období nebol zavedený žiadny mimoriadny odvod, žiadne dodatočné dane, žiadne nové príplatky za prácu. Napriek tomu rástli ceny potravín výrazne rýchlejšie ako ceny potravín v rámci EÚ."
Z okolitých krajín okrem Maďarska, ktoré obsadilo nelichotivú prvú priečku v rebríčku, rástli ceny potravín vlani výrazne pomalšie ako na Slovensku. V Poľsku predstavoval nárast cien potravín 2,3 percenta, v Rakúsku 1,5 percenta a v Česku 1,3 percenta.
Ceny potravín zo všetkých krajín EÚ klesli vlani jedine v Írsku, a to o 2,2 percenta a Dánsko zaznamenalo neutrálnu hodnotu 0,0 percenta.
Osobitný odvod s tým nič nemá, hovorí ministerka
Agrorezort analyzoval aj nárast cien potravín v januári 2019.
Index: Nie je normálne, že mäso je lacnejšie ako rajčina Čítajte "V médiách sme si mohli prečítať palcové titulky o tom, že za rekordným nárastom cien potravín je mimoriadny odvod pre obchodné reťazce, ale toto tvrdenie nebolo preukázané žiadnou relevantnou analýzou," vyhlásil generálny riaditeľ sekcie potravinárstva a obchodu MPRV Milan Lapšanský.
"Nárast cien potravín začiatkom roka je každoročným javom, ktorého príčinou sú najmä koncoročné zľavy. V januári sa ceny dostávajú opätovne na pôvodnú úroveň, čo sa môže javiť ako nadmerné zdražovanie. Pravdou nie je ani tvrdenie, že január 2019 bol historicky rekordný. V minulosti nájdeme aj také príklady, kedy ceny v januári rástli aj o štyri percentá," dodal Lapšanský.
Ceny banánov vyskočili o štvrtinu
V januári 2019 rástli najmä ceny ovocia z dovozu ako banány (25,5 percenta), stolového hrozna (16,8 percenta), mandarínok (12,4 percenta). Veľký nárast nastal aj u zeleniny vrátane zemiakov (5,4 perceenta), i chleba a obilnín (4,2 percenta).
Banány sa asi stanú luxusom. Opäť Čítajte Mimoriadny odvod sa pritom podľa Milana Lapšanského ešte ani nemohol naplno prejaviť, pretože najsilnejší hráči na trhu majú účtovné obdobie až od marca, teda zatiaľ odvod neplatia.
Ani to však podľa neho nebude znamenať automatické zdražovanie potravín, pretože viaceré reťazce už avizovali zmrazovanie, resp. znižovanie cien.
"Kľúčové obchodné reťazce majú na Slovensku dostatočne veľký profit na to, aby mimoriadny odvod nemuseli premietať do spotrebiteľských cien. Skôr naopak, nastal čas, aby sa spravodlivo podelili aj s poľnohospodármi a potravinármi," uzavrel Lapšanský.
Obchodníci: Ceny zdvihol odvod a ďalšie faktory
Samotní obchodníci združení v Slovenskej aliancii moderného obchodu (SAMO) sa však odvolávajú na údaje rezortu financií a ekonómov z inštitútu INESS, podľa ktorých sa osobitný odvod podieľal na náraste cien sumou 50 mil. eur, pri celkovej spotrebe domácností zhruba 50 mld. eur.
"A to hovoríme stále o období, kedy ešte nie všetky obchodné reťazce spadali do odvodovej povinnosti," tvrdí predseda SAMO Martin Krajčovič.
Okrem toho podľa neho však na cenotvorbu vplývajú aj iné faktory, a to zvýšenie cien energií, zvýšenie ceny práce, zvyšovanie príplatkov za prácu v noci a cez víkend alebo aj cestovné poukazy.
"Tieto zvyšujú náklady nielen obchodníkom, ale zdražujú aj výrobu prvovýrobcom a spracovateľom potravín," dodal Krajčovič.
