Šetríme na nesprávnom mieste. Z ľudí robíme iba poberateľov dôchodku

Prečo sa firma na predaj invalidných vozíkov volá práve Letmo? Názov vychádza z angličtiny – Letmo je spojením slov Let´s Move! Hýb sa! Hýb sa akokoľvek. „Kto chce, toho rozhýbeme,“ hovorí jej konateľ Miroslav Zeman.

A myslí to doslovne. Okrem mechanických vozíkov totiž jeho firma vie zostaviť aj špeciálne - vozík na ovládanie bradou, náklonom hlavy alebo napríklad dychom.

Firma sa však venuje aj iným veciam, ktoré hendikepovaným ľuďom uľahčujú život. S témou invalidných vozíkov napríklad úzko súvisí správne sedenie s patričným antidekubitným efektom, firma tiež ponúka riešenia na prekonávanie bariér a zdvíhanie či presun imobilných ľudí.

Miroslav Zeman je sympatický Čech, ktorý býva blízko Brna. V roku 2000 tam založil firmu na predaj invalidných vozíkov. „A len ako takú príjemnú víkendovú činnosť som začal rozširovať pôsobnosť na Slovensko,“ vraví Zeman.

Banskú Bystricu si nevybral náhodne. Chcel byť distribučne uprostred Slovenska, zavážilo aj to, že v blízkosti sa nachádza rehabilitačné centrum Kováčová. Pôvodnú českú firmu už v súčasnosti vlastní priamo výrobný závod, od ktorého odoberá veľkú časť produktov. „Teraz sa venujem výhradne Slovensku, aj keď stále bývam pri Brne,“ dodáva.

Ako to bolo kedysi

Ako sa človek dostane k takémuto podnikaniu? Zrejme sa jedného dňa nezobudí a nepovie si, že ide predávať invalidné vozíky. „Máte pravdu,“ priznáva. Všetko navyše podporil fakt, že vyrastal vo vtedy pomerne ojedinelom paneláku, ktorý bol úplne bezbariérový. Vtedy sa tieto domy označovali ako „domy špeciálneho určenia“. To znamená, že vozíky boli počas celého detstva všade okolo neho a tým pádom nasiakol zvláštnym citom pre vnímanie tohto typu mobility. „Ťažko sa to vysvetľuje, ale detskými očami vnímate svet jednoducho inak,“ vyznáva sa Zeman.

Ďalším špecifikom tej éry (80-tych rokov) bolo, že väčšina ľudí s hendikepom pracovala v nejakom výrobnom družstve a boli úplne sebestační. „Medzi vozíčkarmi mám väčšinu svojich kamarátov, tak si s patričnou dávkou drzosti dovolím povedať, že vtedajšia vynaliezavosť a sebestačnosť sa so súčasnou odovzdanosťou a neustálym sťažovaním sa nedá porovnať,“ hovorí.

Je podľa neho skvelé, že dnes fungujú výdobytky typu osobnej asistencie. „Ale predstavte si, že vtedy napríklad kvadruplegik zvládal presadnúť do auta, naložiť svoj neodľahčený vozík, ale tiež šoférovať auto typu Škoda 100, teda bez posilňovača riadenia, klimatizácie, automatickej prevodovky a podobne. Takých inštruktorov sebestačnosti by sme dnes potrebovali. Bola by to drsná škola,“ rozpráva Miroslav Zeman.

Svoju prácu musíte milovať

Hlbšie do odboru ho dostal otec jeho kamaráta Vojta Vašíček, víťaz paralympiády v Barcelone 1992. Zoznámil ho s ľuďmi z odboru a potom to už šlo nejako samé. Za niekoľko rokov sa mu podarilo vybudovať firmu, v ktorej pracuje osem ľudí. Náladou a nastavením ju síce možno označiť za rodinnú, ale nie je to rodinná firma v pravom zmysle slova.

Miroslav Zeman rád vraví, že túto prácu jednoducho musíte milovať. Neexistuje štúdium, ktoré by vás na daný odbor pripravilo. Je to mix psychológie, technických znalostí, ťahu na bránku a vyjednávania. „To vyjednávanie spomínam zámerne, pretože človek s hendikepom si zažil svoje, veľmi často ho sprevádza neistota budúcnosti a potrebuje cítiť rozhodnosť a istotu od druhej strany, ktorej môže maximálne dôverovať a spoľahnúť sa na ňu. To sa nám, myslím, darí,“ teší sa Zeman.

V rannej fáze, napríklad po ťažkom úraze, k nim málokto príde sám od seba. „Rodina je v šoku, pacient je dezorientovaný a toto všetko často využije skorumpované prostredie, alebo sa len prejaví naivita a neinformovanosť tých, ktorí mali byť odborníkmi,“ vraví podnikateľ.

Je to zlé a pritom sa v týchto mesiacoch rozhoduje o vašom ďalšom živote. Buď sa namotivujete naspäť „do akcie“ alebo to zabalíte a stanete sa pasívnym poberateľom dôchodku. „Naša chvíľa prichádza v momente, keď sa čerstvý vozíčkar dostane domov, trochu sa stabilizuje, rozkuká a zistí, že ho začína ten stroj, na ktorom sedí, dosť limitovať,“ vysvetlil postup Zeman.

Šetríme na nesprávnom mieste

Je podľa neho veľká škoda, že sa Slovensko aj Česko snažia za každú cenu ušetriť pár stoviek eur za dobrý vozík a potom strácajú tisícky eur na pasívnosti vozíčkara. Pritom keby ho štát znovu dostal „do hry“, teda kompenzoval jeho hendikep, mohol z neho mať znova platiteľa daní a všetko by sa do systému znova vrátilo. Je bežné, že vozíčkari pracujú, študujú, zakladajú si rodiny a len namiesto obuvi ošúchavajú pneumatiky.

„Pred časom som to počítal. Keby vozíčkar dostal ten najlepší vozík, čo sa momentálne dá v Európe zohnať a vďaka tomu a jeho ľahkosti si ho dokázal naložiť sám do auta, stačilo by, aby v tom aute najazdil 30-tisíc kilometrov a na DPH a spotrebnej dani by sa to Slovensku vrátilo celé naspäť. Takže sme pri návratnosti niekoľkých mesiacov až roka. To je predsa skvelá investícia,“ vraví Zeman.

Rovnaké je to podľa neho v oblasti antidekubitných sedačiek. Množstvo byrokratov bude strážiť desiatky eur pri preplácaní antidekubitných sedačiek, ale akonáhle si klient „vypestuje“ dekubit, musí sa uhradiť plastická operácia, ktorá sa bežne pohybuje s pred a pooperačnou starostlivosťou v hodnotách 10- až 13-tisíc eur. „Tieto čísla za operáciu sú z reálneho výpisu jedného poistenca,“ dodáva.

Skúška na pol roka

Vozíky sú v súčasnosti prideľované na základe Zmluvy o výpožičke. To je vzťah, ktorý máte so zdravotnou poisťovňou. Vozík nie je váš, ale je formálne zapožičaný. Keby sa tento princíp dôsledne naplnil, tak by klient po úraze mohol dostať vozík strednej triedy, ktorý mu dovolí trochu fungovať a hlavne zistiť vlastné potreby a požiadavky. Po pol roku, keď sa psychika a zdravotný stav stabilizuje, si užívateľ dokáže už sám, veľmi zasvätene vybrať, čo potrebuje a „štartovací“ vozík vrátiť do systému. „Bohužiaľ, u nás sa tento systém nepodporuje, ani nevyužíva, takže máme túto guľu na nohe minimálne päť rokov,“ vraví konateľ firmy Letmo.

„Takto vznikol aj náš partnerský portálwww.vozickar.info. Vedeli sme, že potrebujeme mohutne posunúť znalosť cieľovej skupiny, ale nemali sme vymyslený systém financovania. Nakoniec sme to spravili tak, že web tvoria naši klienti, ale namiesto finančnej odmeny im za to umožňujeme získať rôzne výrobky,“ dodáva Zeman.

Informácií pre hendikepovaných bolo na trhu jednoznačne málo. Nech sa už pozrieme na ktorúkoľvek kategóriu – legislatívnu, produktovú, motivačnú aj edukačnú. Ako vysvetľuje Miroslav Zeman, vo väčšine prípadov vozíčkarovi bohužiaľ lekár nedokáže správne poradiť. Keď máte šťastie, tak vám predpíše poukaz (kód pomôcky), ktorý mu nadiktujete, ale nič viac. Lekár nie je znalec pomôcok, nemá vôbec možnosť to všetko poznať a sledovať vývoj na trhu. Bol pasovaný do úlohy administratívneho pracovníka.

Keď prídete na úrad práce, čo je ďalšia inštitúcia, ktorá vám môže na niektoré pomôcky prispieť, opäť sa väčšinou rady nedočkáte. Pokiaľ sa dostanete k informácii, na čo sa prispieva, môžete prísť s kalkuláciou alebo zálohovou faktúrou a oni s vami začnú riešiť žiadosť o príspevok. „Toto všetko bola pri tvorbe portaluwww.vozickar.info naša východisková situácia, začali sme rozoberať jednotlivé témy a životné príbehy,“ dodáva.

Od neho viedla cesta k sesterskému a zábavnejšiemu webuwww.vozickar.TV. Čo ľuďom chýba a kde vnímajú systémové medzery sa dozvedia na www.medzery.sk. A pretože veľtržný odbor na Slovensku zahynul, tak si tiež usporadúvajú vlastné výstavy Salón Vozičkar.info, kde pozývajú aj konkurenciu. „Tak sme viac v pozícii trhovej platformy, ktorá pomáha klientom s výberom a servisom a prináša zaujímavých spíkrov. Tento rok plánujeme Salón 25. apríla v Košiciach a 8. júna na Devíne,“ dodáva Zeman. .

Už po deväťnásty raz udelí Nadácia Pontis ocenenie Via Bona. To ako jediné na Slovensku zviditeľňuje príklady zodpovedného a férového podnikania. Inšpiruje nimi ďalšie firmy, aby nad rámec zákona pomáhali okoliu a zamestnancom, životnému prostrediu, bojovali s korupciou alebo riešili spoločensky dôležité témy.

Do 19. ročníka firmy prihlásili 45 nominácií. Spomedzi nich porota posunula do druhého kola 23, ktoré budú súťažiť o víťazstvo v ôsmich kategóriách. Deviateho víťaza vyberú čitatelia denníka SME, ktorí za svojho favorita môžu zahlasovať do 28. marca.

Stačí si pozrieť šesť nominácii a v pripravenej ankete kliknúť na názov firmy, ktorej chcete dať hlas.