Umelcov, ktorí vytvárajú mandaly, sú na svete tisíce. Aj na Slovensku sa maľovaním magických kruhov zaoberajú desiatky ľudí. Levočan Ľubomír Slejzák sa od nich líši tým, že vymyslel jedinečný spôsob, aby ich účinky posilnil.
Zo starého oblečenia vyrábajú izolácie do domov a áut Čítajte Počas štrnástich rokov namaľoval viac ako tritisíc mandál, z ktorých sa tešia majitelia na všetkých kontinentoch. Každá z nich je iná, no jedno majú spoločné. Vyštudovaný pedagóg ich namaľoval s láskou.
Pred siedmimi rokmi chcel vytvoriť niečo veľké. Preto sa pustil do najväčšej mandaly na Slovensku, poskladanej z vyše dvanásťtisíc malých obrázkov, ktoré namaľovali deti.
„Na Štrbskom Plese vznikol viac ako dvadsaťosemmetrový výtvor. Odvtedy mám zápis v slovenskej knihe rekordov,“ uvádza bývalý rozhlasový moderátor Ľubomír Slejzák (46), ktorému tento rekord zďaleka nestačí.
Chce, aby o ňom počul celý svet. Pripravuje sa preto na tvorbu najväčšej mandaly na svete, ktorú zapíšu aj do Guinnessovej knihy rekordov.
Neodišiel by sám
Vyučovať slovenčinu a výtvarnú výchovu Ľ. Slejzáka vždy bavilo. Prácu s deťmi a mládežou mal rád. Ale suma na výplatnej páske sa mu nikdy veľmi nepozdávala.
Vo voľnom čase začal preto maľovať malé mandaly, ktoré na námestí v Levoči predávali spolu s bagetami.
(zdroj: Archív Ľubomíra Slejzáka)„Mnohí turisti, ktorí si kúpili niečo pod zub, odchádzali aj s mojimi dielkami." Prvá objednávka na seba nedala dlho čakať.
„Klient chcel farebný obrázok, štvorec s rozmermi 50 krát 50 centimetrov. Neskôr si ďalší zákazník objednal viac ako metrovú mandalu."
Keďže tvorí horizontálne, nevedel si predstaviť, ako ju urobí. „Doslova som sa nad ňou vznášal. Sám som bol z výsledku fascinovaný,“ rozpráva o začiatkoch Ľ. Slejzák.
Všetko však stále robil po večeroch, keď už mal opravené písomky a nachystané prípravy na ďalší deň do školy. Zlom prišiel v roku 2004, keď ho doslova vykopli zo školy.
„Na jednej školskej akcii som sa trošku viac spoločensky unavil. Takto rozveselený som sa vybral do levočského kostola. Prišiel som uprostred omše a sadol som si rovno do prvej lavice."
Ako obdivoval dielo Majstra Pavla, najvyšší drevený gotický oltár na svete, modlil sa, aby sa mu zmenil život k lepšiemu, a zaspal.
„Bol som nechtiac trošku hlučnejší, ako sa vo svätostánku patrí, a tak ma odtiaľ vykázali policajti. Na druhý deň som už nemal prácu,“ hovorí príhodu, na ktorej sa dnes už rád zabáva. Keď však vtedy s rodinou pomaly nemali čo jesť, do smiechu mu veru nebolo.
Maľoval steny i stropy
Neprešiel ani týždeň či dva mesiace, ale oveľa dlhší čas, kým sa Spišiak zo samého dna odrazil a farebné obrazce mu priniesli prvý zárobok.
Keďže mal podrobne naštudované čínske harmonizačné umenie feng šuej a vedel maľovať, farebne začal zdobiť interiéry.
Najväčšia mandala na Slovensku (zdroj: Archív Ľubomíra Slejzáka)„Mojou prvou priestorovou mandalou boli štyri namaľované steny v dúhových farbách. Kto sa postavil doprostred miestnosti, bol zároveň jej stredom. Išlo o terapeutickú ambulanciu."
Bol prvý na Slovensku, kto namaľoval priestorovú mandalu. Neskôr svoje diela na stenách vylepšil tým, že im dával aj reliéfnu podobu, a tak vystupovali do miestnosti.
„Zdobil som takýmto spôsobom nielen steny, ale aj stropy. Vtedy som mal ešte silu a aj sa mi chcelo. Dnes ma na to už nikto nenahovorí,“ smeje sa.
Odovzdáva know-how
Prvú poriadnu výplatu za farebné magické obrazce minul na dovolenku. S rodinou sa na starom aute vybrali do Chorvátska. Jadranská krajina je dodnes jeho srdcovou záležitosťou, lebo jeho biznisu dala nový rozmer.
„Na pláži som čítal knižku o feng šuej a vtedy ma osvietilo, aby som do mandál zapracoval astrológiu. Odvtedy teda maľujem podľa dátumu narodenia a pracujem s filozofiou piatich elementov."
Mandala do kancelárie (zdroj: Archív Ľubomíra Slejzáka)Keď ich správne poukladá, zharmonizuje a priradí im farby, vzájomne spolupracujú. Tento princíp využíva aj čínska medicína.
„Okrem toho od zákazníka potrebujem tiež meno, aby som vedel rozlíšiť, či ide o muža alebo ženu. Obe pohlavia totiž disponujú rôznymi energiami, aj keď sa narodili v ten istý deň aj rok,“ vysvetľuje.
Aby sa rodák z Levoče od konkurencie ešte viac odlíšil, vymyslel partnerské a rodinné mandaly. Je tak jediný v okolitých krajinách, ktorý ich tvorí. Presadiť sa chce s nimi aj na zahraničnom trhu.
Biznis v Česku sa mu pomaly rozbieha. Sporadicky tam organizuje workshopy. Najnovšie sa pripravuje preraziť v Rakúsku, kde chystá výstavu svojich diel a driluje nemčinu, aby záujemcom vysvetlil jedinečný spôsob tvorby.
„Na jednej strane im posúvam svoje know-how a vytváram si konkurenciu, ale na strane druhej ma zas teší, že sa o tom viac hovorí a mandaly sa dostávajú do povedomia ľudí,“ tvrdí umelec, ktorý má v pláne pomáhať aj ďalším kolegom dostať sa do sveta.
Lupienky pre mamičky
Výtvarník o mandalách hovorí ako o zrkadle vlastných energií. „Každý si do svojho obrazca môže vložiť želanie. Ja ho tam naprogramujem a potom už len stačí stlačiť pomyselný gombík, ktorý obraz má. Volá sa to viera. Východné tradície hovoria, že mandalu treba po splnení priania zničiť. Preto je lepšie želať si niečo všeobecné a nadčasové.“
Ľ. Slejzáka najviac teší, keď sa mu majitelia jeho diel ozývajú, ako im pomohol. Isté obdobie dostával spätné väzby najmä od mamičiek. V bývalom obecnom úrade v Spišskom Hrhove totiž na stenu namaľoval obrazec v bielej, modrej a červenej farbe.
Dúha (zdroj: Archív Ľubomíra Slejzáka)Ústredným symbolom bol kvet života, čiže šesť lupienkov, ktoré symbolizujú zrod niečoho nového. Urobil to zo zábavy po tom, ako mu pracovníčky sediace v tejto kancelárii povedali, že sa im nedarí otehotnieť.
„Keď sa tak stalo a verili, že im v tom pomohol aj môj výtvor, chýr sa rýchlo rozniesol do blízkeho i širokého okolia,“ spomína štvornásobný otec. Kto by mal do dedinky neďaleko Spišského hradu namierené, má smolu.
Z bývalého obecného úradu je dnes už základná umelecká škola a po mandale niet ani stopy.
Stačí viera
Východniar zo Spiša nechce zostať len pri zbieraní skúseností od klientov.
Priaznivé účinky svojich diel plánuje vedecky dokázať. Pracuje na koncepcii, ktorá preukáže ich objektívne vplyvy. Verí, že raz ich bude spracúvať vo vlastnom laboratóriu.
K tomu, aby sa tak stalo čím skôr, mu možno dopomôže aj mandala. Hoci na obraze doma nemá namaľovanú žiadnu, ktorá by mu patrila, jednu stále nosí pri sebe. Má ju totiž vytetovanú na hrudi.
(zdroj: Archív Ľubomíra Slejzáka)Kým sa jeho sen o vedeckom výskume stane realitou, zatiaľ sa teší z nového ateliéru v jednom z historických domov v centre Levoče.
„Na magické kruhy sa v žiadnom prípade netreba upínať, ani sa k nim modliť. Stačí, že sú vo vašej prítomnosti a človek im verí,“ tvrdí tvorca, ktorý aktuálne harmonizuje priestor jednej z firiem.
Najmenšia na svete
Za svoje magické kruhy si Ľubomír pýta od sedemdesiat do tritisíc eur. Cena závisí od množstva práce a od toho, či ich zdobí drahokamami.
V tom prípade už však možno hovoriť o šperkoch, ktoré si majitelia vešajú na steny. Fajnšmekrom ponúka na predaj aj jedinečný kúsok, ktorý zatiaľ nemá nikto na svete.
„Vyrobil som takzvanú Slejzyho bodku. Ide o najmenšiu mandalu na svete, má len pár milimetrov. Je už hotová a čaká na svojho majiteľa. Verím, že raz sa nájde. Nemôžem prezradiť, kde ju mám odloženú, lebo má hodnotu 900-tisíc eur,“ uzatvára s úsmevom Ľ. Slejzák.
Autor: Lucia Lukušová
