BRATISLAVA. Nápad pripísať informáciu o pôvode mäsa na jedálne lístky bol na stole už predtým, ako s ním na začiatku marca nečakane vyšla SNS. Ešte v polovici februára podobný návrh predstavila Únia hydinárov Slovenska.
Hydinárska únia však išla ešte ďalej. Navrhovala, aby stravovacie zariadenia, na ktorých prevádzku, prispieva štát, boli zaviazané používať len slovenskú hydinu a vajcia. Malo ísť o školy, nemocnice, sociálne zariadenia či väznice.
Pre návrh však organizácia nemala politickú podporu. Ministerstvo pôdohospodárstva myšlienku neodmietlo. Naznačilo však, že toto riešenie ide zbytočne nad rámec predpisov EÚ, čiže že ide o takzvaný Goldplating.
"Vnímame preto za potrebné hľadať také riešenie, ktoré vyrieši problém a zároveň nebude neprimerane zaťažovať jednotlivé subjekty," odkázal 27. februára rezort pôdohospodárstva, ktorý politicky zastrešuje SNS.
Zo sociálnych sietí
O dva dni na to oznámil predseda SNS Andrej Danko vo videu zverejnenom na sociálnej sieti, že strana bude spolu s nižšou DPH na potraviny a nižšou daňou z príjmov fyzických osôb presadzovať ako ďalší z "revolučných" návrhov aj označovanie krajiny pôvodu v zariadeniach spoločného stravovania.
V pondelok 4. marca už bola v parlamente krátka novela poslankyne Evy Antošovej.
“V školských jedálňach varia najmä hydinu dovezenú zo zahraničia.
„
"Agrorezort dlhodobo upozorňuje, že nie je jedno, odkiaľ potraviny pochádzajú," uviedol v novej reakcii ministerstva jeho hovorca Michal Feik.
Zdôraznil, že rezort má bezpečnosť potravín pod kontrolou na všetkých úrovniach. "Od farmy až na stôl."
Ministerstvo si pomohlo aj číslami z prieskumu, ktorý preň urobila agentúra AKO. "Krajina pôvodu mäsa je dôležitá pre 57,3 percenta spotrebiteľov, čo je úplne najviac spomedzi všetkých druhov potravín," konštatoval Michal Feik.
Ako dôvod preferencie slovenských potravín podľa neho v prieskume 42,1 percenta respondentov uviedlo ich prísnejšiu kontrolu.
Slovenského všade málo
Hydinári pri pôvodnom návrhu argumentovali zisteniami Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, podľa ktorých ani nie polovica hydinového mäsa v obchodoch na Slovensku má domáci pôvod.
Vlani ho bolo okolo 47 percent. Baleného mäsa slovenského pôvodu v obchodných reťazcoch bolo len okolo 24 percent.
Ešte horšie ako obchody sú na tom podľa šéfa Únie hydinárov Slovenska Daniela Molnára školy a škôlky. Tam sa napriek snahám podáva len pätina – okolo 20 percent slovenskej hydiny.
Hydinári vypočítali, že od roku 2011 bolo na Slovensku až 20 káuz, ktoré sa týkali hydinového mäsa a vajec, dovezených prevažne z Brazílie a Poľska.
Aj keď sa pri každej takejto kauze apeluje na kupovanie slovenských výrobkov, na predaji slovenskej hydiny a vajec sa to podľa ich producentov neodráža. Vlani navyše začala na slovenský trh prenikať lacná hydina z Ukrajiny.
Označenie Slovenska ako krajiny pôvodu je podľa Molnára pre spotrebiteľa zárukou kvality.
"Na našich bitúnkoch, porážkach je neustály veterinárny dozor, ktorý skontroluje každé kurča, nielen fyzicky, ale aj papierovo. Kurča je kontrolované pred zabitím aj potom. Inde nie je kontrola taká dôsledná," zdôraznil Molnár
Za slovenské sa dá podľa Molnára považovať len to mäso, ktoré bolo – aspoň v prípade hydiny - dochované aj zabité na Slovensku. "Ak prebehol niektorý proces inde, už to nie je slovenské kurča a nepodliehalo našej veterinárnej inšpekcii," uzavrel.
