BRATISLAVA. Udialo sa to takmer pred tromi rokmi. Ministerstvo dopravy vtedy pod vedením Romana Brecelyho zo Siete v šamorínskom hoteli Kormorán podpisovalo najväčší stavebný kontrakt v histórii Slovenska.
S konzorciom okolo španielskej stavebnej spoločnosti Cintra sa štát dohodol na výstavbe necelých 60 kilometrov autostrád v okolí hlavného mesta.
Problémy bratislavského obchvatu sa stupňujú. Hovorí sa o jeho prestavbe Čítajte Cintra má postaviť rýchlostnú cestu R7 z bratislavského Prievozu do Holíc a diaľnicu D4, ktorá tvorí takzvaný nultý obchvat Bratislavy, od Jaroviec po Raču.
Stavbári mali podľa platných zmlúv celú stavbu dokončiť na jeseň 2020. Štát im mal potom počas 30 rokov platiť každý rok 52 miliónov eur, spolu bezmála 1,8 miliardy eur. Autostrády si totiž Slovensko objednalo cez projekt verejno-súkromného partnerstva (PPP).
Je apríl 2019 a pri výstavbe autostrád okolo Bratislavy sa ukazuje čoraz viac problémov. Posledným bola policajná razia vo štvrtok minulého týždňa. Polícia stavbárov podozrieva, že pri výstavbe používajú kontaminovanú pôdu zo skládok či iných stavieb.
1. Kedy vzniklo prvé meškanie obchvatu?
O meškaní obchvatu sa hovorí od podpisu zmluvy. Minister dopravy Árpád Érsek z Mosta-Hídu oficiálne prvé meškanie priznal v septembri 2017 - vtedy hovoril iba o niekoľkomesačnom sklze.
