BERLÍN. Berlínska iniciatíva chce vyvlastniť zhruba štvrť milióna bytov, ktoré v nemeckej metropole vlastnia veľké spoločnosti. Referendum o tomto zámere by rada uskutočnila v budúcom roku.
Už teraz ale radikálny zámer tvrdo kritizujú zástupcovia biznisu, niektorí odborníci i viacero politikov, ktorí hovoria o nebezpečnom pokuse alebo návrate triedneho boja.
"Áno, je to triedny boj," pripúšťa Rousbeh Taheri, hlavný iniciátor akcie Vyvlastniť (firmu) Deutsche Wohnen a spol. "Ale my sme ho nezačali," zdôrazňuje.
Ceny nájmov prudko narástli
"Radikálnosť našich požiadaviek je reakciou na radikálnosť trhu," hovorí a poukazuje na to, ako prudko v Berlíne, ale aj ďalších nemeckých mestách v posledných rokoch rástli ceny nájmov. V nemeckej metropole za posledných desať rokov stúpli o zhruba 90 percent.
Na prehliadku berlínskeho bytu chodia stovky záujemcov Čítajte "Je tu dopyt po bývaní, ktoré sa dá zaplatiť, ale nie je tu žiadna taká ponuka," tvrdí Taheri, podľa ktorého ide o jasné zlyhanie trhu, ktoré sa prejavuje aj tým, že aj pre rodiny s dobrými príjmami je zháňanie adekvátneho bývania čím ďalej tým väčším problémom.
Taheri na to upozorňuje už roky a v minulosti s kolegami organizoval protesty alebo stretnutia s politikmi. Zmenilo sa podľa neho ale len málo. "Z tejto skúsenosti sa naše hnutie radikalizovalo," rozpráva.
"Dospeli sme k záveru, že veľké koncerny sa nedajú výrazne zmeniť, že je potrebné zmeniť majiteľa." Konkrétne iniciatíva cieli na vyvlastnenie všetkých firiem, ktoré v Berlíne majú viac ako tritisíc bytov.
Celkom by bytov mohlo byť okolo 243-tisíc, aj keď, ako zahraničným novinárom povedal Taheri, nie je vždy ľahké vyznať sa vo vlastníckych štruktúrach nadnárodných spoločností.
Ústava krok zrejme umožňuje. Ale bolo by to dobré?
Po právnej stránke sa iniciatíva, ktorú podľa niektorých prieskumov podporuje viac ako polovica Berlínčanov, opiera o článok 15 nemeckej ústavy, ktorý počíta s možnosťou vyvlastnenia pôdy, prírodného bohatstva alebo prostriedkov produkcie na základe zákona a za náhradu.
V dejinách spolkovej republiky síce tento článok prakticky nikdy nebol aplikovaný, viacero právnych expertov sa ale domnieva, že by to v tomto prípade bolo možné, aj keby sa potom Berlín zrejme nevyhol súdnym sporom.
Výrazne menšia už je zhoda v otázke, či by to bolo tiež dobré. Politici kresťanských a slobodných demokratov (CDU a FDP), ktorí sú v Berlíne v opozícii, považujú iniciatívu za veľmi nebezpečnú a varujú pred ohrozením základov trhového hospodárstva.
Proti sa po určitom váhaní postavil aj berlínsky primátor Michael Müller zo sociálnej demokracie (SPD). Niekoľko kolegov z ním vedenej koalície naopak iniciatívu podporuje.
Politici sú triezvejší, náhrada by bola závratná
Aj oni ale vidia možnosti takého kroku ako je vyvlastnenie za náhradu, po ktorom by byty spravovalo mesto spolu s nájomníkmi, výrazne triezvejšie ako Taheri a jeho kolegovia.
Náhrada pre firmy by sa totiž podľa ich prvých odhadov pohybovala v závratnej výške 36 miliárd eur, zatiaľ čo iniciátori kampane hovoria "len" o siedmich až 13 miliardách eur.
Podľa ich názoru je totiž možné v prospech spoločnosti vyvlastniť majetok aj za výrazne nižšiu náhradu, než aká by zodpovedala trhovým cenám.
Ku kritikom iniciatívy patria prirodzene tiež firmy, ktorých by sa týkala, ale aj niektorí ekonómovia.
Napríklad Harald Simons z lipskej univerzity považuje za absurdnú predstavu, že by spoločnosť Deutsche Wohnen, na ktorú je kampaň primárne zameraná, mohla výraznejšie ovplyvňovať priemernú úroveň nájmov v Berlíne.
Tiež sa pýta, aká firma by po takomto vyvlastnenia chcela ešte v Berlíne investovať do stavby nehnuteľností.
Hnutie chystá referendum
Taheriho a jeho spolupracovníkov táto kritika neodrádza. Už v sobotu začnú zbieraním 20-tisíc podpisov, ktoré sú potrebné, aby sa iniciatívou oficiálne začala zaoberať radnica.
V druhom kroku budú potrebovať okolo 180-tisíc podpisov, aby mohlo byť vypísané referendum. To by sa potom malo uskutočniť v polovici budúceho roka.
Taheriho plány tým nekončia, v strednodobom horizonte by bol rád, aby "v rukách trhového hospodárstva nebola väčšina berlínskych bytov".
