BRATISLAVA. Takmer každý desiaty človek s trvalým pobytom na Slovensku žije v úplne inom meste či obci. Ukazuje to analýza Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií.
Vládni analytici skúmali, koľko ľudí žije na odlišnej adrese než tej, ktorú majú zapísanú v občianskom preukaze. V analýze, ktorú zverejnili, píšu, že nie je neobvyklé, ak majú ľudia s trvalým pobytom na východe prácu v Bratislave.
"Otázne je, či to má aj ekonomické dôsledky," píšu v správe. Na základe skúmania určili takzvaný obvyklý pobyt, teda miesto, kde sa človek zdržiava bez ohľadu na trvalé bydlisko.
Za školou a prácou
Ľudia najčastejšie cestujú mimo svojho bydliska za prácou či štúdiom, najviac cestujú do veľkých krajských miest a priemyselných parkov.
"Celkový počet osôb, ktoré majú odlišný trvalý a obvyklý pobyt, je 461-tisíc," vypočítali analytici. Predstavuje to zhruba deväť percent slovenskej populácie.
Najviac ľudí cestuje práve do Bratislavy, a to 66-tisíc. Medzi ďalšie takzvané ekonomické centrá patria aj Lozorno či Galanta, pretože sa v nich nachádzajú priemyselné parky, a tak aj príležitosť nájsť si prácu.
Ľudia najviac opúšťajú satelitné obce a ekonomicky menej dynamické miesta, teda napríklad také, kde je príležitostí zamestnať sa málo.
Analýza ukazuje, že najviac ľudí prichádza do Bratislavského kraja z Trnavského kraja, najvýraznejšie toky sú takisto medzi Košicami a Prešovom.
Lepšie rozdelenie príjmov
Vládni analytici zisťovali tok obyvateľstva naprieč Slovenskom aj preto, aby poukázali na efektívnosť správy a prerozdelenia príjmov z daní.
Človek totiž spravidla platí dane tam, kde má zapísaný trvalý pobyt, a nie v mieste tzv. obvyklého pobytu, teda kde žije a pracuje.
Menšie obce aj veľké mestá majú podľa IFP "významný priestor na zefektívnenie svojej správy a jej sústredením by mohli získať 181 až 316 miliónov eur ročne".
Ak by si ľudia, ktorí pracujú a žijú na inom mieste než v mieste trvalého pobytu, zmenili pobyt, znamenalo by to lepšie rozdeľovanie príjmov z vyzbieraných daní medzi obce a župy.
Napríklad krajské mestá (okrem Bratislavy) by získali o 4,3 percenta viac ako v súčasnosti, teda zhruba 11 miliónov eur.
