Medzi rekvizitami sú borovicové šišky, farebné papieriky, fixky. Obe inštruktorky v centre filmových ateliérov vravia, že je to jednoduché. Pred kameru položím šišku. Kliknem myšou, potom prvú posuniem o kúsok ďalej a do zorného poľa kamery položím ďalšiu šišku.
Po chvíľke je šišiek už šesť, sypem na ne biele papierové vločky a na papier píšem PF 2019. Čo klik, to jeden pohyb a jeden obrázok. Za sekundu dvadsaťštyri. Vinš, ktorý budem e-mailom rozposielať, trvá štyri sekundy. Animátorskú premiéru som zvládol za dvadsať minút.
Jedna digitálna zrkadlovka je na statíve, druhá visí kolmo z rámu. Ku každej vedie káblik od myši a počítača. Obyčajný návštevník si v animátorskej dielni môže nakrútiť vlastné animované video. Za rok to zvláda štyridsaťtisíc zvedavcov.
V pracovných dňoch sú to najmä školáci, cez víkendy rodičia s deťmi a každý deň turisti. Nad svojimi animátorskými výtvormi sa chichotali Japonky aj Kanaďania. Kudlov je lesopark v údolí na okraji moravského mesta Zlín.
Animujú aj deti. (zdroj: J. Blažej)Kľukatá ulica sa volá Filmová podľa kedysi známych Zlínskych filmových ateliérov.
Medzi vilkami v charakteristickom „baťovskom“ otehličkovanom predvojnovom architektonickom štýle je aj hotel, tehlovočervené krematórium a dve štvorposchodové budovy filmového, kultúrneho, vzdelávacieho a produkčného centra Filmový uzel.
Magazín Váš Zlín si pred dva a pol rokom vzdychol, že Zlín už nebude také významné miesto na filmovej mape ako pred rokom 1990 a na slávnu epochu, ktorá sa začala pred osemdesiatimi rokmi vznikom Filmových ateliérov Baťa, už možno iba spomínať.
Ale vtedy už Zdeněk Talaš, 68-ročný zlínsky stavebný veľkopodnikateľ a
milovník animovaného filmu, založil verejnoprospešnú spoločnosť Kudlovské ateliéry a začal areál neďaleko svojho domu revitalizovať. Vraj sa na to už nedalo pozerať.
