BRATISLAVA. Žije vo vlastnom byte s cudzincami. Nemci, Španieli, Rusi - niektorí zostanú na jednu noc, iní dlhšie.

Marián Vašš prenajíma cez aplikáciu Airbnb tri izby vo svojom byte v bratislavskej Karlovej Vsi. V lete, keď mal plno, prespával v komore.
"Práve sa začína sezóna, keď u mňa každú noc niekto prespí," hovorí.
Posteľnú bielizeň pred príchodom návštevníkov vyperie, dostanú aj čisté uteráky. Jedlo si však majú zaobstarať sami.
"Ak sa ma však opýtajú na kávu, dovolím im dať si z nej," dodáva.
V zime uňho zaplatia turisti za ubytovanie od 10 eur za noc, v lete to môže vyjsť aj na 20 eur. Trvalých nájomníkov si hľadať nechce, hovorí, že takto je to preňho výhodnejšie.
Aby mohol ponúkať ubytovanie cez Airbnb, založil si Vašš živnosť na ubytovacie služby. "Každý v bytovke vie, že izby prenajímam. Ak by ma nahlásili, mohol by to byť problém," vysvetľuje.
To, čo je Vaššovi úplne jasné, však iní ľudia nemusia vedieť - hovorí daňový poradca Radovan Ihnát.
Chýba mu usmernenie od štátu pre ľudí, aby vedeli, ako sa majú zariadiť. Teda informácia, či v prípade Airbnb ide len o prenájom, keď si živnosť zakladať netreba, alebo ide napríklad už o ubytovacie služby, pri ktorých sa živnostenské oprávnenie vyžaduje.
"Daňovníci sa musia orientovať podľa veľmi všeobecných a nejasných pravidiel definovaných v živnostenskom zákone. Písané boli v čase, keď nikto ani nechyroval o Airbnb," dodáva Ihnát.
Viac povinností
Človek, ktorý si založí živnosť, však má v porovnaní s tým, kto oprávnenie nemá, aj viac povinností.