BRATISLAVA. Pre výrobu palmového oleja v krajinách juhovýchodnej Ázie každú hodinu zmiznú tri štvorcové kilometre dažďového pralesa.
Ustupujú plantážam palmy olejnej. Jedným z najväčších odberateľov palmového oleja je Európska únia, ktorá sa ho aktuálne chce vzdať.
Indonézia a Malajzia by však prišli o významný zdroj príjmov a pre európske embargo na palmový olej hrozia odvetou.
Kritiky, ako aj vyhrážok z juhovýchodnej Ázie pribúda. Krajiny pred pár dňami európskym lídrom poslali list, v ktorom namietajú ich rozhodnutie zastaviť používanie palmového oleja ako biopaliva.
V marci malajzijský premiér zase vyhlásil, že ak bude Únia v tejto politike pokračovať, riskuje obchodnú vojnu. Obrátiť sa chcú aj na Svetovú obchodnú organizáciu a rovnako hrozia vystúpením z Parížskej dohody o ochrane podnebia.
Európsky parlament najskôr v januári 2018 schválil zmenu smernice o obnoviteľných zdrojoch energie, podľa ktorej by na nich palmový olej nemal mať od roku 2021 už žiadny podiel.

Po europoslancoch sa k iniciatíve najnovšie pripojila aj Európska komisia, ktorá uznala, že obnoviteľné zdroje energie, a teda aj biopalivá, nemôžu vznikať na úkor životného prostredia.
„V prípade, že táto smernica nadobudne platnosť, prehodnotia naše vlády vzťahy s Európskou úniou, ako aj s jednotlivými členskými štátmi,“ uvádza sa podľa agentúry Reuters v liste.
Indonézia dodáva, že Európskej únii nejde ani tak o životné prostredie ako o podporu svojich domácich olejov, napríklad z repky olejnej či zo slnečnice.
O problémoch s vývozom do Indonézie informovali podľa Reuters už napríklad výrobcovia alkoholických nápojov, spojitosť s palmovým olejom však krajina vylúčila.