Vypovedať zmluvu o prenájme bytu nie je jednoduché. Nájom je totiž chránený. To znamená, že majiteľa zaväzuje, aby nájomníkovi poskytol náhradné bývanie. O právach prenajímateľa a nájomcu hovorí advokát Vincent Lechman.
Ako máme rozumieť ustanoveniu zákona, že nájom bytu je chránený? Čo to znamená?

Podľa Občianskeho zákonníka sa chránený nájom vzťahuje výlučne na nájom bytu, ale už nie na nájom domu alebo iných nehnuteľností.
Chránený nájom znamená, že ak sa prenajímateľ a nájomca nedohodnú, nájomcovi možno zmluvu vypovedať len z konkrétnych dôvodov ustanovených v Občianskom zákonníku.
V prípade bytu je nájomca chránený aj po výpovedi - zákon mu priznáva pri splnení zákonných podmienok právo na takzvanú bytovú náhradu.
Na nájom bytu sa však vzťahuje aj zákon o krátkodobom nájme bytu. Ten už chránený nájom neobsahuje.
V akých prípadoch teda musí prenajímateľ nájomcovi poskytnúť pri ukončení prenájmu náhradné bývanie?
Nie vždy je ako bytová náhrada poskytovaný náhradný byt. Môže to byť aj náhradné ubytovanie alebo prístrešie.
Povinnosť prenajímateľa poskytovať nájomcovi bytovú náhradu pri ukončení nájmu je viazaná nielen na jednotlivé dôvody výpovede nájmu bytu, ale aj na dôvody a skutočnosti na strane nájomcu.
To môže byť napríklad hmotná núdza nájomcu z objektívnych dôvodov, starostlivosť nájomcu o dieťa alebo bezvládnu osobu.
Za akých okolností musí teda prenajímateľ poskytnúť nájomníkovi práve primeraný byt?

Nájom sa musí v prvom rade skončiť z dôvodov, ktoré sú vymenované v zákone.
Jedným z nich pri nájme podľa Občianskeho zákonníka je, že prenajímateľ potrebuje byt pre seba, manžela, pre svoje deti.
Právo na náhradný byt má nájomca aj vtedy, ak skončí síce nájom z dôvodu neplatenia nájomného viac ako tri mesiace, ale nájomca je zároveň v hmotnej núdzi a stará sa o maloleté dieťa alebo bezvládnu osobu.
Ako je to v prípade, ak nájomca porušuje nájomnú zmluvu, napríklad ničí prenajatý byt, alebo v ňom organizuje žúry. Tiež ho zákon chráni, ak má podpísanú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka?