BRATISLAVA. Slovensko má v nasledujúcich rokoch hospodáriť s verejnými financiami stabilne vyrovnane.
Rozpočet verejnej správy by totiž podľa aktuálneho programu stability, ktorý v stredu schválil vládny kabinet, v celom plánovanom horizonte až do roku 2022 mal skončiť vždy s nulovým deficitom.
“„Nemyslím si, že je teraz účelné, aj vzhľadom na to, že očakávame pokles hospodárskeho rastu, sa snažiť silou mocou o prebytky. Dôležité je, aby sme mali vyrovnané hospodárenie.“
„
Vláda tak ustupuje od svojich nedávnych ambícií dostať slovenské verejné financie postupne aj do mierneho prebytku.
V decembri schválenom rozpočte verejných financií na roky 2019 až 2021 totiž počítala po tohtoročnom vyrovnanom hospodárení v budúcom roku s miernym prebytkom 0,1 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) a jeho ďalším nárastom na 0,3 percenta HDP v roku 2021.
Zhoršovanie ekonomických očakávaní

Rezort financií, dočasne vedený predsedom vlády Petrom Pellegrinim, pritom pri stanovení nových cieľov zohľadnil aj postupné zhoršovanie ekonomických očakávaní.
„Stanovené nominálne fiškálne ciele reflektujú najnovšiu makroekonomickú prognózu, ktorá predpokladá mierne zvoľnenie tempa ekonomického rastu v súvislosti s rizikami externého prostredia,“ píše sa v materiáli.
Posledná oficiálna makroprognóza ministerstva financií pritom počíta ešte v tomto roku s rastom hospodárstva o štyri percentá s následným spomaľovaním dynamiky na 3,7 percenta v budúcom roku, 3,2 percenta v roku 2021 a 2,5 percenta v roku 2022.
Znižovať by sa mal dlh verejnej správy
V nasledujúcich rokoch by sa mal postupne znižovať aj hrubý dlh verejnej správy. Po postupnom päťročnom poklese mimo sankčné pásma dlhovej brzdy by mal v nastúpenom trende pokračovať.
Program stability predpokladá, že z vlaňajších predbežných 48,9 percenta HDP sa v tomto roku znížili na 47,5 percenta HDP až po 44,4 percenta výkonu ekonomiky v roku 2022.
„Ku konsolidácii dlhu prispejú najmä primárne prebytky hospodárenia verejnej správy a naďalej solídny hospodársky rast, ktorý sa bude pohybovať nad úrokovými sadzbami,“ uvádza sa v programe stability.
Bez opatrení by sa Slovensko dostalo do prebytku
Zaujímavosťou je, že ak by vláda pre nasledujúce roky neprijímala žiadne opatrenia s dopadom na rozpočet verejnej správy a zachovali by sa parametre tohtoročného rozpočtu, Slovensko by sa už v budúcom roku dostalo do prebytku 0,4 percenta HDP a prebytkové hospodárenie by si krajina udržala počas celého plánovaného obdobia až do roku 2022.
Na vývoj salda verejných financií však bude v nasledujúcich rokoch podľa rezortu financií vplývať najmä pokračujúca valorizácia platov vo verejnej správe, ale aj vyššie kapitálové výdavky napríklad na modernizáciu obrany.
Program stability Slovenskej republiky na roky 2019 až 2022 je pritom prvým náčrtom celkovej podoby rozpočtu na nasledujúce roky.
Od stanovených fiškálnych cieľov by sa totiž malo odvíjať aj nasledovné kreovanie štátneho rozpočtu na budúci rok, keďže program stability Slovensko posiela aj na posúdenie do Bruselu.
Pellegrini priznáva, že ustúpili
Premiér Peter Pellegrini priznáva, že nový program stability je miernym ústupkom od pôvodných plánov s prebytkovými rozpočtami.
Zároveň však dodáva, že predstavené čísla by už mali obsiahnuť aj koaličné návrhy opatrení a prípadné spomalenie ekonomiky.
„Nemyslím si, že je teraz účelné, aj vzhľadom na to, že očakávame pokles hospodárskeho rastu, sa snažiť silou mocou o prebytky. Dôležité je, aby sme mali vyrovnané hospodárenie,“ povedal po stredajšom rokovaní kabinetu.
Pri jednotlivých koaličných návrhoch je tak podľa neho teraz dôležité nastaviť parametre tak, aby tieto ciele neohrozovali.
Všetky koaličné návrhy rozpočet nepokryje
Návrh vyrovnaného rozpočtu podľa Pellegriniho totiž neposkytuje taký fiškálny priestor, aby dokázal pokryť všetky koaličné návrhy tak, ako boli pôvodne predložené.
„Vzniká určitý priestor niekoľko sto miliónov eur, aby ak sa dobre nastavia parametre všetkých opatrení koaličných partnerov, sme aj napriek ich implementácii stále boli schopní dodržať vyrovnané hospodárenie,“ dodal premiér.