BRATISLAVA. Slovenská verejná správa vykázala v minulom roku historicky najnižší rozpočtový deficit.
Podľa prvej jarnej notifikácie Eurostatu totiž schodok rozpočtu verejnej správy dosiahol v roku 2018 úroveň 0,7 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) a oproti doterajšiemu historickému minimu z roku 2017 sa ešte znížil o deväť stotín HDP.
Pokračovalo pritom aj znižovanie verejného dlhu v porovnaní s HDP, ktorý vlani klesol na 48,94 percenta výkonu ekonomiky oproti 50,95 percenta spred roka.
Ako ďalej vyplýva z informácií, ktoré zverejnil Štatistický úrad SR, európski štatistici budú ešte dodatočne preverovať verejné výdavky v objeme niekoľkých desatín HDP.
„Pri preverovaní jednotlivých zaznamenaných transakcií je potrebné dodatočne preveriť určité výdavky sektora verejnej správy v kontexte ich vplyvu na deficit sektora verejnej správy. Ide o výdavky v približnej hodnote 0,3 percenta HDP,“ uvádza štatistický úrad s tým, že výsledok tohto preverovania zverejní v definitívnej jesennej notifikácii.
Ministerstvo pripomína, že dlh sa dostal mimo sankčných pásiem
Ministerstvo financií v reakcii na zverejnené dáta pripomína, že dlh verejnej správy v pomere k HDP sa tak vlani dostal mimo sankčných pásiem dlhovej brzdy.
Zároveň pripomína aj fakt, že výsledné hospodárenie verejnej správy bolo podľa jarnej notifikácie o 0,1 percenta HDP lepšie, ako predpokladal schválený rozpočet.
„Na dosiahnutie nižšieho dlhu a deficitu mal pozitívny vplyv nižší hotovostný schodok štátneho rozpočtu,“ uviedla hovorkyňa ministerstva financií Alexandra Gogová.
Lepšie ako pôvodné očakávania boli podľa rezortu financií v minulom roku aj daňové a odvodové príjmy, ktoré prevýšili schválený rozpočet o 0,45 percenta HDP, resp. 407 miliónov eur.
Pozitívne sa skončilo aj hospodárenie Sociálnej poisťovne a oblasti verejného zdravotného poistenia, na ktoré mali vplyv najmä vývoj zamestnanosti a rast miezd. Zdravotnícke zariadenia zaradené do verejnej správy dosiahli podľa ministerstva prebytok 142 miliónov eur.
„Oproti plánovanému schodku, na úrovni 16,6 mil. eur, tak dosiahli výrazné zlepšenie hospodárenia, aj vďaka prvej vlne oddlženia,“ dodala Gogová.
Spomínané dodatočné preverovanie výdavkov v objeme 0,3 percenta HDP pritom podľa nej súvisí s novelou zákona o rozpočtových pravidlách, na základe ktorej sa od roku 2018 zmenilo zaznamenávanie niektorých výdavkov štátnych rozpočtových organizácií, ktorých čerpanie spočíva v prevode na samostatné účty a v následnej realizácii z týchto účtov.
„Za posledných desať rokov sa so situáciou potreby dodatočného preverenia zo strany Eurostatu stretlo viac ako desať krajín, medzi inými napríklad Luxembursko, Belgicko, Rakúsko, Francúzsko a ďalšie,“ konštatuje hovorkyňa rezortu financií.
Pomohol pozitívny vývoj ekonomiky
Vyjadrenie ministerstva, že rozpočtu v minulom roku pomohol aj pozitívny vývoj ekonomiky, potvrdzuje aj analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová.
„Priaznivá fáza ekonomického cyklu spojená s oživením trhu práce pomáha zvyšovať daňové a odvodové príjmy, čo do značnej miery pomohlo v konsolidácii verejných financií,“ tvrdí.
Tento vplyv by mal podľa nej pokračovať aj v tomto roku, preto dosiahnutie vyrovnaného rozpočtu považuje za realistické.
Určitým rizikom však podľa nej môže byť fakt, že rozpočet počíta so značným rastom prebytkov ostatných subjektov verejnej správy.
„Náš odhad deficitu verejných financií na rok 2019 je preto konzervatívnejší a počíta s miernym deficitom,“ dodala Muchová.
Vládny dlh a deficit EÚ aj eurozóny vlani klesli
- Deficit verejných financií a verejný dlh eurozóny aj celej Európskej únie (EÚ) sa v roku 2018 v relatívnom vyjadrení znížili. Informoval o tom v utorok európsky štatistický úrad Eurostat.
- Podľa Eurostatu v regióne, ktorý platí eurom, sa deficit verejných financií vlani znížil na 0,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) z jedného percenta v roku 2017. V EÚ klesol na 0,6 percenta z jedného percenta HDP.
- Zároveň sa v eurozóne pomer verejného dlhu k HDP do konca minulého roka znížil na 85,1 percenta z 87,1 percenta HDP na konci roka 2017 a v EÚ na 80 percenta z 81,7 percenta HDP.
- V roku 2018 predstavovali vládne výdavky v eurozóne 46,8 percenta HDP a vládne príjmy 46,3 percenta HDP. V prípade EÚ boli výdavky na úrovni 45,6 percenta a príjmy 45 percent HDP. V oboch zónach sa pomer verejných výdavkov k HDP oproti roku 2017 znížil, zatiaľ čo pomer verejných príjmov sa zvýšil.
