Autostopom sa dostal až do Iránu. Pol roka žil v Ázii, bol učiteľom v Nepále a stopoval po juhovýchodnej Ázii. Momentálne je v Bangladéši, odkiaľ sa, opäť stopom, presúva domov do Českej republiky.
Toto všetko Lukáš Matějček stíha popri tom, ako v Prahe so svojimi spoločníkmi vedie firmu. Spoločnosť pod značkou Bagind predáva štýlové výrobky z kozej kože, ktoré pre nich v púšti vyrába mladý Ind.
Jahody po celý rok a čajové plantáže. Zelená je farbou Malajzie Čítajte Dlhodobé cestovanie mnohým ľuďom od základov zmení život. V cudzine sa človek dostáva do situácií, ktoré doma dovtedy nezažil. Navyše je často na ne úplne sám.
Sám seba viac spoznáva a má viac času prehodnotiť, ako žil a či je s tým spokojný. To sa stalo aj Lukášovi Matějčekovi (23), keď v devätnástich pôsobil ako učiteľ v Nepále.
„Vďaka izolácii od môjho českého okolia som sa viac pozeral na seba a na to, čo robím a vytváram. Prestal som o veciach toľko hovoriť a namiesto toho som všetky začal robiť. Tiež som zistil, že omnoho menej potrebujem sociálnu bublinu a zvykol som si na samotu. Celkom som aj citovo schladol. Dovtedy som bol nepoučiteľný romantik,“ spomína L. Matějček na svoju druhú veľkú cestu.
Prvú stihol absolvovať hneď, ako dovŕšil osemnásť rokov. Autostopom sa vybral do Iránu. „Asi preto, lebo za stop sa väčšinou neplatí a je to veľké dobrodružstvo,“ hovorí s úsmevom.
