BRATISLAVA. Zdravotníctvo ušetrilo na základe odporúčaní Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) niekoľko desiatok miliónov eur.
Národná autorita pre oblasť externej kontroly ukončila ďalšiu kontrolu projektu elektronizácie zdravotníctva. TASR o tom informoval hovorca NKÚ Marek Papajčík.
Občiansky ako elektronická zdravotná knižka
Systém elektronického zdravotníctva eHealth, od roku 2017 nazvaný eZdravie, sa výrazne rozbehol až v roku 2018, a to aj na základe realizácie opatrení vykonaných vedením Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) po audite, ktorý kontrolóri realizovali v roku 2015.

"Výsledkom opatrení bolo, okrem iného, zrušenie zámeru zabezpečiť prístup do eZdravia prostredníctvom nového elektronického preukazu poistenca a jeho nahradenie prístupom cez platný občiansky preukaz s elektronickým čipom. Len tento krok priniesol úsporu verejných financií na úrovni 53,7 milióna eur," povedal Papajčík.
Projekt bol v závere roku 2018 v prevádzke, stále však nebol plne funkčný.
Minuloročná kontrola funkčnosti a využívania elektronického zdravotníctva naviazala na kontrolu informačných systémov slovenského zdravotníctva, realizovanú NKÚ počas roka 2015.
Výsledkom kontroly bolo odporúčanie zaviesť prístup do eZdravia prostredníctvom občianskych preukazov (OP).
"V septembri 2018 bolo z troch miliónov vydaných OP s elektronickým čipom certifikovaných zhruba 436-tisíc pre aktívny prístup do systému, teda zhruba 15 percent občanov mohlo využívať OP aj ako elektronickú zdravotnú knižku. V polovici októbra bolo oficiálne evidovaných 7769 pokusov o prihlásenie do elektronickej zdravotnej knižky, čo však tvorí len 1,8 percenta prístupov k počtu poistencov s certifikovaným OP," uviedol hovorca NKÚ.
Zlyhalo projektové riadenie, mieni NKÚ
Stav pripojenia do projektu eZdravia dosiahol v treťom štvrťroku 2018 viac ako polovicu, a to vo vzťahu k poskytovateľovom zdravotnej starostlivosti a zdravotníckym pracovníkom.

Podľa kontrolórov sa tento stav môže v tomto roku pozitívne zlepšiť vďaka definitívnej zákonnej povinnosti pripojiť sa do systému od januára 2019.
Kontrola NKÚ ukázala, že ani po desiatich rokoch nie je idea elektronického zdravotníctva naplnená v plnej miere, aj keď v poslednom období prišlo k pozitívnemu pokroku.
"Tento príbeh informatizácie verejnej správy ukázal na zlyhanie projektového riadenia eZdravia na všetkých úrovniach rezortu zdravotníctva, ale aj štátu. NKÚ opätovne zdôrazňuje, že bez vyvodzovania osobnej zodpovednosti za nehospodárne, neefektívne a neúčelné vynakladanie zdrojov je vysoko pravdepodobné, že ambiciózne ciele koncepcie informatizácie spoločnosti ostanú len papierovými cieľmi, a nie požadovanou realitou," dodal Papajčík.
Projekt meškal roky
Realizácia projektu eZdravie meškala niekoľko rokov. Negatívne vplyvy oneskoreného uvedenia do prevádzky boli vyčíslené na viac ako sto miliónov eur.

Do ukončenia kontroly NKÚ bolo na vývoj, realizáciu a implementáciu eZdravia vynaložených rezortom zdravotníctva 123,3 milióna eur. V rokoch 2019 až 2021, keď má prísť k plnému nasadeniu eZdravia, sa plánuje použiť ešte ďalších takmer 57 miliónov eur.
Analýza NKÚ ukázala, že pôvodne predpokladané ekonomické benefity nebudú dosiahnuté.
Podľa pôvodnej koncepcie z roku 2009 malo byť ku koncu roka 2018 vydaných 138 miliónov elektronických receptov a zrealizovaných 208 miliónov elektronických záznamov o vyšetrení, prínosy mali dosiahnuť 803,9 milióna eur pri nákladoch 119 miliónov eur.
Ministerstvo má radosť, že sa eZdravie rozbehlo
Do systému eZdravie je v súčasnosti pripojených 8900 poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Momentálne systém eZdravie používa viac ako 66 percent poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a 13-tisíc lekárov zapisuje záznamy z vyšetrení a predpisuje erecepty. TASR o tom informoval hovorca Národného centra zdravotníckych informácii (NCZI) Boris Chmel.
"Sme radi, že aj Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR skonštatoval, že ezdravie sa výrazne rozbehlo v roku 2018 a podarilo sa nám na základe jeho odporúčaní a prijatých opatrení ušetriť 54 miliónov eur," uviedol generálny riaditeľ NCZI Peter Blaškovitš.
"Okrem toho môžeme ako veľmi úspešné hodnotiť dve kľúčové funkcionality systému, a to eRecept a eVyšetrenie," dopĺňa šéf NCZI. Svedčia o tom aj čísla, a to viac ako 63 miliónov predpísaných eReceptov a 19 miliónov záznamov z vyšetrení k dnešnému dňu.
V tomto roku NCZI pokračuje v zavádzaní ďalších funkcionalít systému. Po elektronickom objednávaní pacientov na vyšetrenie sa elektronizácia dotkne aj záznamov z laboratórnych vyšetrení, tzv. eLabu.
Do praxe sa dostal aj pacientsky sumár. "Naším cieľom je, aby výhody systému pociťovali v rýchlejšej a kvalitnejšej zdravotnej starostlivosti pacienti a lekári i ostatní zdravotnícki pracovníci v lepšej informovanosti o svojich pacientoch a následnej úspešnejšej liečbe," uzatvára Blaškovitš.