BERLÍN. Rozdiely v príjmoch medzi mestami a regiónmi v Nemecku naďalej pretrvávajú, zvlášť medzi mestami na východe a na západe krajiny.
Ukázala to najnovšia štúdia Inštitútu pre ekonomický a sociálny výskum (WSI) a nadácie Hansa Böcklera.
Štúdia vychádzala zo štatistických údajov miestnych úradov za rok 2016. Podľa výsledkov najvyššie platy boli v sledovanom období zaznamenané v regióne Starnberg neďaleko Mníchova, kde priemerný ročný príjem na obyvateľa dosiahol 34.987 eur.
To je viac ako dvojnásobok oproti najchudobnejšiemu regiónu okolo mesta Gelsenkirchen v Severnom Porýní - Vestfálsku, kde bol príjem na obyvateľa len 16.203 eur.
Štúdia WSI a nadácie Hansa Böcklera tiež odhalila, že v rámci spolkových krajín sú aj naďalej najväčšie rozdiely v príjmoch medzi štátmi v bývalom východnom a západnom Nemecku.
Takmer 30 rokov po páde Berlínskeho múru len šesť zo 77 regiónov bývalého východného Nemecka dosiahlo príjem na obyvateľa viac ako 20.000 eur, zatiaľ čo v bývalom západnom Nemecku prekročilo túto hranicu až 284 z 324 regiónov.
Najbohatším hlavným mestom spomedzi 16 spolkových krajín bol bavorský Mníchov s príjmom na obyvateľa vo výške 29.685 eur, zatiaľ čo v hlavnom meste Nemecka v Berlíne to bolo iba 19.719 eur. Celkovo dosiahlo 15 spolkových hlavných miest príjem mierne nad národným priemerom.
