Pre bežného človeka je zložité poraziť tímy dobre platených právnikov, ktorí pre finančné inštitúcie pripravujú zmluvy. Preto je dobré dať si poradiť. Ale pozor, aj za snahou pomôcť podvedeným môže byť podvod.
Aj vďaka rozsiahlej legislatíve sa klienti finančných inštitúcií rozhodne nemôžu sťažovať na nedostatok informácií. Problémom však môže byť opak – priveľa písmen, keď je ťažké rozlíšiť podstatné od nepodstatného.
„Dôležité sú podmienky ako celok, nie iba ich časť,“ myslí si Róbert Ullmann zo sprostredkovateľskej spoločnosti Partners Group. Zdôrazňuje, že okrem obsahu a podmienok treba sledovať aj vzájomné súvislosti.
V prípade poistenia sú dôležité výluky – teda situácie, ktoré poistenie nekryje, karenčné lehoty. Ide o čas, keď je síce poistenie uzatvorené, ale ešte neplatí rozsah krytia. „V prípade úverov treba sledovať ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) a podmienky poskytnutia zvýhodnenej úrokovej sadzby,“ dodáva.
Poradca verzus predajca
Obchodný riaditeľ Sophistic Pro finance Ján Porázik vysvetľuje, že pri zhodnocovaní peňazí sú dôležité poplatkové zaťaženia, podmienky úročenia, prípadné garancie a tiež miera rizika. Predovšetkým upozorňuje na to, že obyčajný človek, ktorý sa nepohybuje vo svete financií, len ťažko dokáže všetky aspekty posúdiť sám.
„Preto je viac ako vhodné dať si poradiť odborníkom. Ale aj tu treba byť obozretný. Predajca vám poradí spravidla to, čo potrebuje predať. Poradca vám poradí to, čo bude prospešné pre vás,“ vysvetľuje a súčasne priznáva, že určiť rozdiel je zložité.
Aby to bolo ešte komplikovanejšie, zákon rozlišuje termín finančný poradca, ktorý je platený iba honorárom od klienta a neberie provízie. Táto pozícia sa však u nás prakticky nevyskytuje. Potom je tu termín finančný agent.
