Ešte ako dieťa sa venoval akvaristike. „Okrem rámových boli už vtedy, hoci iba vzácne, aj lepené akváriá,“ začína rozprávanie Michal Hertlík (53). Bol ešte na základnej škole, ľudia ani nevedeli, že existuje niečo ako lepené akváriá. Skúsení kolegovia akvaristi mu poradili, kde si zaobstarať lepidlo.
Vyrábali ho na vojenské ciele v jednom chemickom závode v Česku. „Zháňal som to lepidlo veľmi prácne. České sa vlastne ani nedalo kúpiť. V Maďarsku už existoval ,voľný‘ obchod, tak som chodieval nakupovať tam. Po prvých nesmelých pokusoch som sa vypracoval,“ uvádza podnikateľ.
Firma v socializme
V roku 1984 si otvoril firmu, vtedy sa tomu hovorilo mimopracovná činnosť. Takto ,podnikali‘ krajčírky, elektrikári, ľudia, ktorí robili rôzne činnosti podomácky. „Aby som dostal povolenie, musel som mať súhlas nadriadeného v zamestnaní. V tom čase, bolo to už po maturite na priemyslovke, som pracoval v bani, aj to len preto, lebo som nechcel ísť na základnú vojenskú službu.“
„Na Slovensku som bol pravdepodobne jediný, kto vyrábal lepené akváriá. Dnes sú bežné, ale vtedy to bolo čosi výnimočné. Mal som dokonca objednávky štátnych podnikov, ktoré akváriá odo mňa odkupovali.“
„Tak sa stalo, že v tom roku som platil prvé dane a dnes mám za sebou 35 rokov podnikania. A nevybočil som zo smeru. Postupne som mal sklenárstvo, pridružil som stolárstvo, rámovanie obrazov a dnes je prevládajúcim obchodom železiarstvo,“ hovorí o raste firmy M. Hertlík.
Zberateľská vášeň
Popri podnikaní je M. Hertlík aj zberateľom. Zbiera všeličo. V kancelárii železiarstva má na policiach napríklad zbierku listových poštových váh. Zbierkami zaplnil niekoľko miestností v dome i sklad v obchode. Ako však hovorí, zbiera len malé veci – známky, odznaky a pohľadnice.
(zdroj: E. Žitňanský)V otcových šľapajach kráča aj syn Michal, ktorý sa stal zberateľom známok. Na kariéru obchodníka možno tiež raz nastúpi. Nateraz ho baví najmä španielčina a cestovanie. Kedysi známky zbierali všetci chlapci. Zbierali aj dievčatá, ale nie až toľko.
