BRATISLAVA. V minulom roku boli v rezorte zdravotníctva záväzky na úrovni istiny vo výške 1,51 miliardy eur. V porovnaní s rokom 2017 tak záväzky stúpli o 50,99 milióna eur.
Najväčší rast záväzkov pritom zaznamenali zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR, predovšetkým v univerzitných a fakultných nemocniciach, kde záväzky spolu na úrovni istiny narástli v roku 2018 o 46,66 milióna eur.
V roku 2017 narástli o 131,56 milióna eur a v roku 2016 o 112,19 milióna eur. Vyplýva to z Informácie o vývoji dlhu v rezorte zdravotníctva za rok 2018.
Z roka na rok dlhy rastú
Analytik INESS upozorňuje, že vlády za posledných 15 rokov nespravili nič, čo by narastajúce dlhy v rezorte zvrátilo.
“Dlhy z roka na rok narastajú, pričom najväčší podiel na tom majú netransformované štátne nemocnice. Môžeme diskutovať o tom, či je to kvôli neefektívnosti alebo, ako konštatuje dokument, spôsobené okrem iného aj tým, že v týchto zariadeniach sa uskutočňuje najväčší rozsah finančne náročných výkonov poskytovanej zdravotnej starostlivosti," uviedol pre agentúru SITA analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS Martin Vlachynský.
Analytik tiež kritizuje, že vlády za posledných 15 rokov nespravili nič, čo by túto situáciu zvrátilo. “Niekedy to až vyzerá, akoby úhradový mechanizmus padol z nebies a vláda nemala žiadnu moc upraviť ho,” dodal Vlachynský.
Štát sa háji náročnejšou zdravotnou starostlivosťou
Ministerstvo zdravotníctva v reakcii pre agentúru SITA uviedlo, že spomínaný materiál konštatuje napríklad aj informáciu o vývoji hospodárenia z hľadiska nákladov a výnosov v 13-tich fakultných a univerzitných nemocniciach, ktoré sú najväčšími zdravotníckymi zariadeniami a kde sa pacientom poskytuje tá najnáročnejšia zdravotná starostlivosť.
Z medziročného vývoja záväzkov po lehote splatnosti v jednotlivých kategóriách je podľa MZ zrejmé, že najväčšie odchýlky, nárast alebo pokles zadlženosti nastáva v zdravotníckych zariadeniach v zriaďovateľskej pôsobnosti rezortu.
Pre pacientov z regiónu
“Tu si ale treba uvedomiť jeden dôležitý rozmer a to je ten, že v týchto nemocniciach sa uskutočňuje najväčší rozsah finančne náročných výkonov poskytovanej zdravotnej starostlivosti a pacienti z menších regionálnych nemocníc v ťažkých stavoch častokrát v ohrození života sú prevážaní práve do fakultných a univerzitných nemocníc, kde dostávajú komplexnú špičkovú zdravotnú starostlivosť,” pripomenulo ministerstvo.
Štátne fakultné a univerzitné nemocnice podľa rezortu vykonávajú tie najdrahšie výkony. V tejto súvislosti sa tak podiel medicínsky a ekonomicky najnáročnejších výkonov presúva z menších nemocníc práve do spomínaných zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva.
Situáciu pri zlepšovaní finančnej kondície nemocníc podľa rezortu komplikuje aj vysoký podiel osobných nákladov v pomere k výnosom od zdravotných poisťovní, ktorý sa medziročne zvyšuje.
“Preto intenzívne a veľmi cielene pracujeme na systematických krokoch pre efektívne nakladanie s verejnými financiami, avšak tak, aby to nemalo v žiadnom prípade negatívny dopad na pacienta. Výsledkom sú napríklad ušetrené desiatky miliónov eur vďaka efektívny centrálnym nákupom a elektronickým aukciám,” dodalo ministerstvo.
