Matečná: Dvojaká kvalita pre mnohých v EÚ donedávna neexistovala

BRATISLAVA. Dvojaká kvalita potravín pre mnohých v Európskej únii donedávna neexistovala, na pôdu Únie ju prinieslo Slovensko.

Uviedla to v nedeľnej relácii televízie TA3 V politike podpredsedníčka vlády a šéfka Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Gabriela Matečná (SNS) v diskusii s poslankyňou Národnej rady SR Annou Zemanovou (SaS).

Nekalé praktiky

"Nebyť Slovenska, tak dvojaká kvalita sa nikdy do eurosmernice nedostane. Mnohí ministri v EÚ ešte v roku 2017, ako som o nej začala na Rade EÚ hovoriť, ani netušili, že niečo také existuje," priblížila Matečná.

Dvojakej kvalite schválením eurosmernice podľa nej už "odzvonilo".

Ak sa takáto dvojaká kvalita nájde, bude podľa nej v SR tvrdo sankcionovaná v zmysle sankcií eurosmernice. Slovensko by tak už nemalo byť odpadkovým košom Európy.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Dvojaka kvalita potravín podľa Matečnej porušuje princípy Únie Čítajte 

Podľa Zemanovej dvojaká kvalita potravín nie je témou súčasnej vlády, ako sa to prezentuje.

O dvojakej kvalite sa začalo hovoriť na pôde Európskej komisie už v roku 2011.

"Ukázalo sa totiž, že naozaj takáto praktika existuje a bola definovaná v smernici o nekalých praktikách už v roku 2005," poznamenala Zemanová. Ministerka Matečná pri téme dvojakej kvality podľa nej "len naskočila na rozbehnutý vlak a pocítila tému ako veľkú možnosť pre svoje PR".

Podľa Zemanovej testovanie výrobkov týkajúce sa dvojakej kvality spôsobilo veľký chaos a osočovanie podnikateľov na trhu a bolo vykonané lajdácky.

Testovanie výrobkov

Agroministerka sa voči vyjadreniam Zemanovej ohradila, testovanie výrobkov bolo podľa nej vykonané v zmysle noriem ISO.

Metodika Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR je dokonca základom testovacej metodiky pre posudzovanie dvojakej kvality potravín v EÚ.

"Deväťdesiat percent testovacej metodiky, ktorá je teraz povinná pre všetky krajiny, pochádza zo slovenského testovania," podčiarkla šéfka MPRV SR.

Katastrálne územia, v ktorých by sa mali v najbližšom období vykonať pozemkové úpravy, boli podľa Matečnej vybrané tak, kde je možno najnižšia vlastnícka rozdrobenosť parciel.

"Museli sme vybrať také katastrálne územia, ktoré sú menšie, majú menšiu rozdrobenosť a ktoré sú na komasácie pripravené. Konania v súvislosti s pozemkami totiž trvajú štyri až šesť rokov a financovanie z eurofondov treba využiť do roku 2023," informovala Matečná.

Podľa Zemanovej mali byť pozemkové úpravy uskutočnené už dávno. "Je smutné, že pani ministerka prichádza s touto témou až na sklonku volebného obdobia," povedala.

Avizované komasácie sa podľa jej názoru majú vykonať na malom počte katastrálnych území. "Vyše 160 katastrálnych území je vybraných bez koncepcie," myslí si Zemanová.