BRATISLAVA. Slováci majú dlhodobo tendenciu držať svoje úspory na bežných účtoch či termínovaných vkladoch a priemerná slovenská domácnosť nedokáže svoje voľné zdroje pred inflačným vývojom ochrániť.
Ako pre agentúru SITA povedala analytička Poštovej banky Lucia Dovalová, viac ako 21 mld. eur majú ľudia uložených na bežných účtoch a vkladných knižkách, kde je nulový úrok, takže prakticky strácajú, pri súčasnej miere inflácie v priemere 2,5 %.
A ani viazané bankové vklady v súčasnosti nezarábajú toľko, aby prekonali infláciu. Ako účinné sa ukazuje podľa analytikov investovanie.
Kúpna sila peňazí klesla
Cenová hladina na Slovensku sa za posledných 20 rokov viac ako zdvojnásobila.
Tovar a služby, ktoré si mohol Slovák kúpiť pred dvadsiatimi rokmi za ekvivalent 100 eur, v súčasnosti stoja zhruba 215 eur. Inak povedané, kúpna sila peňazí klesla za tento čas o zhruba 54 %.
„Hoci v minulosti bolo úročenie vkladov vyššie ako dnes, aj tak sa väčšinou nevyrovnalo pomerne vysokej inflácii, najmä ak zoberieme do úvahy výnos očistený o dane,“ povedal analytik J&T Banky Stanislav Pánis.
Výnimkou bolo krátke deflačné obdobie medzi rokmi 2014 až 2016, kde aj symbolicky úročené vkladové účty dokázali prekonať rast cien.
„Takýto stav sa však v ekonomike zrejme často opakovať nebude,“ poznamenal Pánis.
Nízke zhodnotenie
Z tých peňazí, ktoré Slováci držia na nulovo úročených bežných účtoch, inflácia podľa Pánisa ukrojí len v najbližších štyroch rokoch asi 10 % kúpnej sily.
Bankové vklady podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Baštáka sú síce najbezpečnejšou voľbou, no v porovnaní s inými možnosťami uloženia peňazí poskytujú nižšie zhodnotenie.
Slováci pri úrokoch sporenia či výnosoch z investícií očakávajú väčšie čísla. Málokto sa orientuje v tom, aká je inflácia a porovnáva toto percento s aktuálnym výnosom.
„Pocitovo je čokoľvek tesne pri nule vnímané ako príliš nízke. Avšak už pri výnosoch začínajúcich celými číslami sú Slováci pomerne spokojní,“ uviedol pre agentúru SITA finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.
„V dlhodobom horizonte dokážu infláciu porážať predovšetkým akciové trhy,“ myslí si riaditeľ úseku podpory predaja Asset Managementu Slovenskej sporiteľne Pavol Vejmelka.
A tak, pokiaľ klient má možnosť investovať dlhodobo, v jeho portfóliu by nemali podľa neho chýbať akciové podielové fondy. Investovanie do podielových fondov podľa Dovalovej ponúka rôzne možnosti.
A to od menej rizikových dlhopisových až po rizikovejšie akciové fondy, ktoré ponúkajú vyššie ohodnotenie ako odmenu za podstúpené riziko.
Podlieha väčším výkyvom
Za vyššie ohodnotenie však investor podlieha aj väčším výkyvom, ktoré kopírujú hospodárske cykly, preto ide skôr o dlhodobé investície.
No po odpočítaní inflácie jeho peniaze majú kladný výnos, a teda podľa Dovalovej zarábajú.
No nie všetci ľudia majú možnosť dlhodobo investovať svoje finančné prostriedky, resp. nemajú chuť riskovať.
Preto je vhodné podľa Dovalovej rozložiť svoje investičné portfólio tak, že tá časť, ktorá je investovaná do rizikovejších aktív, neohrozí ich životný štandard, ale taktiež tak, aby ich peniaze nestrácali na hodnote vplyvom inflácie. „To znamená nenechať ich ležať len tak na účte,“ dodala Dovalová.
Vývoj cien bežní ľudia vždy vnímali podľa Búlika veľmi subjektívne. Napríklad v prieskume po piatich rokoch od zavedenia eura drvivá väčšina hovorila i o zásadnom zdražení, pričom v skutočnosti rástli ceny len v jednotkách percent, podobne ako predtým počas záverečnej éry slovenskej koruny.
„Všeobecne dlhodobo platí, že ľudia si skôr všímajú zdraženie tovarov ako ich cenový pokles. A keďže každý má v nákupnom košíku tovary v inom pomere ako v spotrebiteľskom koši, pri ktorom sa meria inflácia, aj pohyb cien pociťujeme odlišne,“ dodal Búlik.
