BRATISLAVA. Proces energetickej transformácie v Nemecku (Energiewende) nepokračuje podľa plánu a najambicióznejšiemu politickému projektu od zjednotenia krajiny v roku 1990 hrozí kolaps.
Ako uvádza nemecký týždenník Der Spiegel, dôvodom má byť rozhodnutie kabinetu kancelárky Angely Merkelovej spred ôsmich rokov o postupnom definitívnom rozchode s jadrovou energiou.
Emisie sa neznižujú
Po uplynutí ôsmich rokov veterné a slnečné elektrárne v Nemecku pribúdajú. Emisie oxidu uhličitého a ani celková spotreba energií sa však neznižujú.
Nemci sprevádzkovali najväčší veterný park v Baltskom mori Čítajte Veľkým problémom zostáva preprava elektriny z prímorských veterných elektrární na severe krajiny do Bavorska a ďalších južných priemyselných regiónov.
Výstavbu potrebných prenosových sústav totiž brzdí odpor obyvateľov a environmentálnych organizácií.
Der Spiegel pripomína, že už pred desiatimi rokmi sa počítalo s vybudovaním 7 700 kilometrov prenosových sietí, z čoho má byť v súčasnosti v prevádzke iba 950 kilometrov.
Najväčšia svetová ekonomika tak stále získava väčšinu spotrebovanej elektriny spaľovaním uhlia.
Vysoké ceny energií navyše zaťažujú domácnosti a tlačia na konkurencieschopnosť nemeckého priemyslu.
Skromné výsledky
Podľa údajov Federálneho úradu audítora (Bundesrechnungshof) stála Energiewende počas uplynulých piatich rokov najmenej 160 miliárd eur.
Vynaložené náklady sú v „obrovskej nerovnováhe vo vzťahu k doterajším skromným výsledkom“, cituje Der Spiegel vyjadrenie šéfa úradu Kaya Schellera z jesene minulého roka.
tak považuje za hlavnú chybu, že vláda pri rozhodnutí opustiť jadro pred ôsmimi rokmi neschválila aj stratégiu rozchodu s uhlím.
Der Spiegel na záver cituje akademikov z oblasti technických a prírodných vied združených v iniciatíve Energetické systémy budúcnosti (ESYS), podľa ktorých je možné do roku 2050 dosiahnuť úplnú energetickú nezávislosť na fosílnych palivách.
To by si vyžadovalo päť až sedemnásobné zvýšenie kapacity solárnych a veterných elektrární, systematickú podporu rozvoja syntetických palív a ekologické dane na emisie oxidu uhličitého vo všetkých sektoroch.
Náklady systémovej zmeny odborníci vyčíslili na zhruba 70 miliárd eur ročne, alebo dve percentá hrubého domáceho produktu Nemecka. Do roku 2050 by sa celkové náklady vyšplhali na 2 až 3,4 bilióna eur.
