BRATISLAVA. Rast slovenskej ekonomiky v prvom štvrťroku tohto roka niektorých analytikov prekvapil.
Pod silnejší rast hrubého domáceho produktu (HDP) sa podpísal najmä priemysel, ale aj spotreba domácností, i keď rastie pomalšie ako vlani.
Druhý kvartál nemusí byť pozitívny
Podľa analytikov by však druhý kvartál až také pozitívne čísla rastu ekonomiky priniesť nemusel.
Dôvodom sú aj neisté vyhliadky výraznejšieho oživenia v eurozóne, brexit či nedoriešený protekcionizmus.
Rast slovenského HDP v prvom štvrťroku zrýchlil o 0,9 percenta Čítajte Medziročný rast slovenskej ekonomiky v 1. štvrťroku zrýchlil z 3,6 percenta na 3,7 percenta a prevýšil tak očakávania niektorých analytikov.
"Silnejšie čísla HDP v prvom štvrťroku signalizoval najmä priemysel. Napriek dlhodobo sa zhoršujúcim indikátorom sentimentu v Európe, rast európskych sa v úvode roka zatiaľ nespomaľoval, čo pravdepodobne pomohlo aj slovenským priemyselníkom a exportom," priblížil analytik UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia Ľubomír Koršňák.
Maloobchodné tržby v úvode roka podľa neho naznačujú, že príspevok domácej spotreby k rastu HDP sa v úvode roka ďalej znižoval.
"Predaje áut či silnejšie tržby v turizme síce čiastočne slabšie čísla maloobchodných tržieb zmierňovali, spotreba slovenských domácností však predsa len rástla výrazne pomalšie ako pred rokom. Slovenské domácnosti sa v úvode začali presúvať od spotreby viac smerom k úsporám," podotkol Koršňák.
Dôležitá bude spotreba domácností
Podrobná štruktúra rastu ekonomiky bude zverejnená až v júni tohto roka. Podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Kataríny Muchovej by však mal kľúčovú rolu pri ekonomickom raste stále zohrať aj domáci dopyt, hlavne spotreba domácností.
"Tá je naďalej podporená priaznivým vývojom na trhu práce a s tým spojený rast disponibilného príjmu," doplnila Muchová.
Od tohto roku sa očakáva aj výraznejší vplyv na čisté vývozy z dôvodu produkcie novej automobilky. "Preto aj čistý export by mal k rastu prispievať pozitívne, avšak tento faktor nepreváži úplne spomaľujúce tempo eurozóny," upozornila Muchová.
Analytici preto očakávajú slabšiu výkonnosť ekonomiky v tomto roku v porovnaní s vlaňajškom.
"Čísla ekonomiky v úvode roka príjemne prekvapili, viacero signálov však naznačuje, že druhý kvartál by mohol silnejšie čísla z úvodu roka úplne vymazať. Proti zrýchleniu ekonomického rastu bude pravdepodobne hrať aj efekt Veľkej noci, ktorý by tento rok síce mohol mierne podporiť spotrebu v druhom štvrťroku, avšak silnejší a negatívny vplyv bude mať pravdepodobne na priemysel či stavebníctvo," vysvetľuje Koršňák.
Ďalší rast HDP
Analytici Slovenskej sporiteľne očakávajú v tomto roku rast HDP na úrovni 3,4 percenta, Koršňák očakáva 3-percentný rast.
Muchová za riziká rastu označuje pomalší rast Nemecka, eurozóny a Číny, nedoriešený protekcionizmus, brexit a možné vplyvy týchto rizík na automobilový sektor.
"Nižšie tempo rastu je hlavne na vrub externého prostredia. Hlavným ťahúňom ostane silný domáci dopyt. V budúcom roku výhľad nemeníme a očakávame rast HDP okolo 3,6 percenta," dodala Muchová.
Analytik J&T Banky Stanislav Pánis pre celý tento rok počíta s približne 3,7 percenta rastom ekonomiky.
"Rizikom vývoja bude trvalá eskalácia napätia okolo protekcionizmu v zahraničnom obchode medzi USA a Čínou pri vzájomnom uvalení ďalších dovozných ciel a prípadné uvalenie dovozných ciel Washingtonom aj na európske automobily," dodal Pánis.
