Článok pokračuje pod video reklamou
MILÁNO. Inflácia v eurozóne nie je na úrovni, na ktorej by ju chcela mať Európska centrálna banka (ECB). Člen Rady guvernérov a prezident holandskej centrálnej banky Klaas Knot to v nedeľu uviedol v rozhovore pre taliansky denník Corriere della Sera.
Ceny v eurozóne v apríli medziročne vzrástli o 1,7 percenta, v marci išlo o 1,4 percenta. Toto zvýšenie ponúklo ECB, ktorá chce dosiahnuť infláciu na úrovni tesne pod 2 percentá, len miernu úľavu.
Budú vyššie ceny?
Podľa Knota súčasná situácia nezodpovedá tomuto cieľu. "Predstavujeme si číslo, ktoré je oveľa bližšie k dvom percentám, než čísla, ktoré sme videli v posledných piatich či šiestich rokoch," cituje z rozhovoru agentúra Reuters.
Európska centrálna banka sa začína obávať nízkych úrokov Čítajte "Jediné, čo môžeme urobiť, je zabezpečiť, aby ekonomika naďalej pracovala s vysokým využitím kapacít a dosahovala hrubý domáci produkt (HDP) nad úrovňou potenciálneho rastu," povedal Knot podľa anglického prepisu rozhovoru zverejneného na internetovej stránke denníka.
Podľa neho "tento reťazec udalostí v určitom bode povedie k vyšším cenám."
Bankár uviedol, že proces, ktorý vedie k rastu cien, sa spomalil a stal sa neistým v dôsledku globalizačných a ekonomických šokov, no stále sa neskončil.
"Zdá sa, že rast HDP v eurozóne v prvom kvartáli sa zotavil na veľmi peknú úroveň a 0,4 percenta už teraz mierne presahuje potenciál," povedal Knot. Ak sa bude ekonomika naďalej zotavovať, politika ECB je správna.
Taliansko by malo byť disciplinovanejšie
Podľa Knota by mohli pomôcť aj väčšie štátne investície v celej Európe. Upozornil však, že sa tak nesmie diať v spojení so zvyšovaním štátneho deficitu alebo zadlžovania.
Na tému Talianska, ktoré má v eurozóne druhý najväčší pomer zadlženosti k HDP a zároveň aj vysokú úroveň súkromného majetku, uviedol, že krajina má problém s redistribúciou.
Štandardným učebnicovým riešením by bola daň z bohatstva. Odmietol však poskytnúť akúkoľvek radu s tým, že to nie je jeho úloha.
Rím by mal oveľa disciplinovanejšie pristupovať k štátnemu dlhu, ktorý výrazne prevyšuje európske limity a stále stúpa.
"Pomer dlhu k HDP na úrovni 130 percent v porovnaní so 60-percentným limitom je naozaj príliš vysoký. A dokonca aj rastie," dodal Knot.
