Kto sa ako o svoj najväčší orgán tela stará, takú odmenu potom od kože dostane. Najlepšia opatera však ani zďaleka neznamená mať poličky v kúpeľni preplnené krémami, čistiacimi emulziami a rôznymi gélmi.
Stačí ich mať zopár, ale s účinnými aktívnymi látkami. Slovenská legislatíva pojem prírodná kozmetika nepozná. V žiadnom predpise, vyhláške, nariadení a ani v zákone nie je napísané, koľko zložiek rastlinného, živočíšneho či minerálneho pôvodu by mali obsahovať krémy, pílingy či mastičky s prívlastkom prírodné.
A tak teda stačí, že výrobca do produktu pridá len nepatrné množstvo napríklad avokádového oleja alebo výťažok z aloe vera a pečiatka natural spĺňa už všetky potrebné kritériá. Nazreli sme však do kozmetickej kuchyne dvoch dám.
Problémy s pokožkou ich primali k tomu, aby sa pustili do tohto biznisu a pomohli si bylinkami, olejmi a tinktúrami. Navyše každú ingredienciu, ktorú do výrobku pridávajú, dokladujú certifikátom prvotriednej kvality. Bez ohľadu na to, či pochádza zo Slovenska, z Nemecka, Japonska alebo z Peru.
Biznis s Čínou odmietla, rokuje s Američanmi
Lucia Klebercová v laboratóriu vyrába každý deň. (zdroj: L. Lukušová)Bylinkárstvo sa v rodine Lucie Klebercovej dedí z generácie na generáciu. Odpoveď na svoje kožné problémy nikdy nehľadala v komerčnej kozmetike a už vôbec nie v liekoch. Zloženie jej produktov zaujal aj trh za hranicami.
Rodáčku z Horehronia oslovila fyziológia a starostlivosť o kožu na univerzite počas štúdia telovýchovy. Nestačili jej len informácie z učebníc. Kade chodila, tade hľadala nové poznatky, chcela sa o tomto orgáne dozvedieť čo najviac.
Keď bola s prvou dcérou na materskej dovolenke a v kuchyni sa jej okrem ovocia a zeleniny povaľovalo viac byliniek ako v ktorejkoľvek inej domácnosti, napadlo jej, že možno to je správna cesta, ako sa môže uplatniť.
„Veľmi ma bavilo vymýšľať nové receptúry, kombinovať a tým pomáhať priateľom, ktorých pokožka nebola v poriadku. V tom čase sme žili len z manželovej výplaty. Keď už polovicu z jeho príjmu som míňala na nákup potrebných surovín a hotové produkty som rozdávala, došlo mi, že to nemá žiadnu perspektívu. Preto som nadšenie a koníček pretavila v obživu,“ uvádza vývojárka prírodnej kozmetiky Dulcia.
ZAČIATOK S DEZODORANTOM. Bol to vôbec prvý produkt, ktorý kedy vyrobila. „Zmiešala som ľubovníkový olej so sódou bikarbónou. Dobre premiešaná zmes síce splnila účel a človek sa nepotil, ale konzistencia stále nebola správna. Musela som prísť na to, ako odstrániť mrvenie produktu i zanechávanie bielych a mastných stôp na oblečení,“ hovorí L. Klebercová o začiatkoch spred mnohých rokov.
Aktívne látky nakupujú v cudzine. (zdroj: Dulcia)Keď prišiel deň D a jej podnikanie nabralo reálne kontúry, stanovila si portfólio výrobkov. Chcela začínať so šesťdesiatimi prípravkami. Našťastie, manžel ju usmernil a uviedli na trh najskôr tretinu z nich. Medzi prvými boli dezodoranty, pleťové krémy a mastičky na kožné problémy.
„Na začiatku mi najviac dala zabrať legislatíva. Darmo sme mali spokojných zákazníkov, najskôr sme museli mať všetko administratívne vyriešené. Ešte stále si veľakrát hovorím, ako dobre, že som dopredu neovládala byrokratickú mašinériu. Asi by som nemala odvahu otvoriť si vlastný biznis. Bola to sladká nevedomosť,“ hovorí s úsmevom dvojnásobná mama Lucia.
RUŽOVÝ OLEJ Z BULHARSKA. Dnes už v rodinnej firme rodiny Klebercovcov začínala Lucia najskôr sama. Manžel popri svojom zamestnaní v noci ešte programoval stránku a fotografoval do katalógu. Dvojici pomáhala aj kamarátka Lucia. „Vždy sme vyskakovali len do takej miery, do akej sme mali peniaze. Nikdy sme si nepožičali na nákup prístrojov ani iného vybavenia. Najskôr sme mali maličkú výrobňu, do ktorej sa nezmestila ani tlačiareň.
Krémy pripravené na odber. (zdroj: Dulcia)Keď som mala na poličke päť krémov, tešila som sa, aké mám veľké zásoby,“ spomína. Dátum začiatku oficiálneho predaja cez internet vie presne – 13. decembra pred piatimi rokmi neoslavovala totiž len svoje meniny, ale aj nový biznis. V tom čase bola jedna z prvých na slovenskom trhu s prírodnou kozmetikou.
Chýr o jej „zázračných“ výrobkoch sa rýchlo rozniesol po celom Slovensku. A tak dnes okrem nej, manžela a už spomínanej rodinnej priateľky s ňou pracujú ďalšie tri kolegyne. Dvojnásobná mama vidí za úspešným podnikaním najmä kvalitné suroviny, z ktorých vyrába.
„Všetkých dodávateľov máme dôkladne preverených a poskytujú nám certifikáty, ktoré získavajú až po splnení náročných kritérií. Jedným z nich je napríklad pestovateľ damaských ruží v Bulharsku. Ružové polia nehnojí a kvetiny sú špecifické tým, že rastú uprostred údolia v pôde so spodnou termálnou vodou. Preto majú mimoriadne vysoký obsah ružového oleja,“ vysvetľuje podnikateľka.
NAJPRV VZORCE. Tým, že ide o čisto prírodné produkty, nie je každá šarža rovnaká. Platí to tiež v prípade najpredávanejšieho krému proti vráskam, ktorého účinky sú znásobené kyselinou hyalurónovou.
Kým však finálny výsledok uzrie svetlo sveta, ide o zdĺhavý proces. Všetko vzniká na papieri, keď počíta vzorce, množstvá a účinky jednotlivých olejov či ďalších zložiek. Každý krém si totiž vyžaduje minimálne päť ingrediencií, niekedy dvojnásobok. Závisí to od toho, aký cieľ má splniť.
Keď je približne päťkilogramová vzorka hotová, testujú ju na približne sedemdesiatich respondentoch. Ich spätné väzby vyhodnotia a nasleduje laboratórna fáza. Odborníci sa zameriavajú napríklad na to, akým spôsobom účinkuje na pokožku daná aktívna látka. Ide o kyselinu hyalurónovú, extrakt zo sedmokrásky či kolagén.
NA ZAHRANIČNÝ TRH. Firma zarobené peniaze vracia naspäť do výroby a nakupuje za ne vzácne aktívne látky. Napríklad kilogram komplexu peptidov na prírodnom základe stojí 2 500 eur. Dulciu poznajú aj Slováci v zahraničí. A nielen tí.
„Aktuálne rokujeme s distribútormi do Talianska a Spojených štátov. Nechceme však prikývnuť na spoluprácu, ak by sme mali vyrábať v strese a pod tlakom. Nedajbože, aby sme stratili kontrolu nad príjemnou atmosférou a zážitkom, ktorý z podnikania stále máme. Minulý rok nás oslovili Číňania, ktorí mali záujem o naše krémy. Keď však na objednávke stálo vyrobiť 20-tisíc kusov, odmietli sme,“ uzatvára L. Klebercová.
Prvé dva roky podnikania si nevyplácala mzdu
Sylvia Ďurinová opatrne dávkuje éterické oleje. (zdroj: Yemna)Bývalá masérka Sylvia Ďurinová dvanásť rokov masírovala klientov nielen s olejmi a masťami, ktoré kúpila v obchode, ale aj s takými, ktoré sama vyrobila. Keď bola odozva pozitívna, bolo rozhodnuté. Za cieľ si dala podchytiť okrem slovenského i český trh.
Pôvodne si myslela, že jej zákazníčkami sú ženy po štyridsiatke. Prieskum však ukázal, že sa poriadne mýlila. Väčšina odberateliek jej produktov sú tridsiatničky, prípadne o pár rokov mladšie dámy. Berie teda ako výzvu uspokojiť aj túto cieľovú skupinu. Dva roky trvalo producentke prírodnej kozmetiky Yemna S. Ďurinovej, kým si vybudovala stabilnú klientelu.
Do propagácie pritom v podstate neinvestovala takmer nič, ak neráta zopár drobných za reklamu na sociálnych sieťach. Záujem o jej produkty sa medzi ľuďmi šíril postupne na základe osobných skúseností s jej výrobkami a trhovým predajom.
ÚSPORY NA ŠTART. Sylviina nová pracovná sféra na začiatok zhltla takmer 17-tisíc eur. Kapitál, ktorý využila na zariadenie dielne, nákup surovín, obalov i zaplatenie certifikátov k výrobkom, mala takmer celý nasporený. Roky si totiž cielene robila finančnú rezervu na horšie časy.
Tuhý šampón nepotrebuje obal. (zdroj: Yemna)„Začínala som sama, aj keď som od začiatku príležitostne potrebovala pomoc. Nemohla som si však pracovnú silu dlho dovoliť. Pri skladaní škatuliek, etiketovaní a balení mi pomáhali sestra a mamina. Keď som už naozaj nestíhala obhospodarovať výrobu, distribúciu aj internetový obchod, vzala som si do firmy pomocníčku. Presunula som na ňu najmä administratívnu časť práce. Zákazníčkam však dodnes odpisujem na správy len ja. Je pre mňa mimoriadne dôležité, aby som s nimi mala osobnejší kontakt, poznala ich problémy s pleťou a dobre im poradila,“ hovorí podnikateľka.
Prvé dva roky podnikania boli skutočne náročné. Vôbec si nevyplácala mzdu. „V podstate som žila len z úspor a na vreckové som príležitostne po večeroch masírovala,“ pokračuje absolventka SOŠ gastronómie a cestovného ruchu z Veľkého Zálužia, ktorá po škole na niekoľko rokov zakotvila v korporátnej sfére. Mala dobre našliapnutú kariéru, no robota ju neuspokojovala a neprinášala jej radosť.
U ODBORNÍKOV VO FRANCÚZKU. Špecifikum výroby S. Ďurinovej sú mydlá a tuhé šampóny. Paradoxne, mydlá ako spotrebiteľka nikdy nemala v obľube. Považovala ich za socialistický prežitok. Dávala prednosť sprchovým gélom.
Po rokoch užívania sa však na je pokožke objavil ekzém, a tak hľadala príčinu a riešenie. Pamätala si, že stará mama chodila k mäsiarovi, ktorý z hovädzieho loja, kostí a popola vyrábal mydlo. Niečo podobné túžila vyrobiť, ale z rastlinných olejov a technologicky modernejšie.
Ešte predtým však denne i v noci sedela za počítačom a prečítala hádam väčšinu webov, ktoré sa na tvorbu týchto produktov zameriavajú. „Študovala som si vlastnosti jednotlivých olejov, silu zložiek ďalších prídavných látok, zaoberala som sa tým, ako mydlo dobre pretučniť, aby nevysušovalo a podobne,“ hovorí S. Ďurinová.
Keď už teóriu mala v malíčku, nasledovala prax. Vraj išla ako po masle a prvé mydlo s ružovým ílom na čistenie pokožky bolo raz-dva na svete. Základom bol avokádový a mandľový olej, ktoré majú zvláčňujúce účinky.
Ďalšou výzvou pre ňu bola výroba krémov bez vody a balzamov na pery. Keď sa jej vo výrobni darilo a dopyt stúpal tiež, rozširovala sortiment ďalej. Pribúdali pílingy, kondicionéry a hydratačné séra. Aktuálne v laboratóriách testuje prírodnú micelárnu vodu a hydratačný toner bohatý na aktívne látky.
„Vyvíjala som ich osem mesiacov. V jednom zo súkromných slovenských laboratórií skúmajú mikróby, dermálnu znášanlivosť. Odborníci vo Francúzsku sa zas pozrú na to, či sú vhodné aj na citlivú pokožku. Po štyroch až ôsmich týždňoch dostanem odpoveď, či výrobok spĺňa požadované vlastnosti a môže sa spustiť výroba a predaj. Ak nie, inovujem ho,“ vysvetľuje.
PÍŠE A VYSVETĽUJE. Bambucké maslo z Ghany, kakaové maslo z Ekvádoru, šípkový olej z Čile či éterické oleje z Francúzska – Sylvia vymenúva len zlomok partnerov z celého sveta. Dodávateľov konopného či makového oleja má zo Slovenska.
„Zo zahraničia väčšinou nakupujem 25-, 50- až 100-kilogramové balenia. Suroviny na pol roka ma vyjdú zhruba na 10-tisíc eur,“ pokračuje. Kým si jej spotrebiteľky zvykli používať kozmetiku vyrobenú takmer bez vody a z čisto prírodných zložiek, musela im dlho vysvetľovať, prečo stoja dvojnásobok toho, čo by zaplatili za komerčnú kozmetiku v drogérii.
Osvedčila sa jej aj cesta blogovania. Za výkladnú skriňu svojich voňavých diel považuje krémové dezodoranty a už spomínané tuhé šampóny. „Ešte aj dnes po piatich rokoch podnikania mám stále pár nepodarkov. Najmä v lete robí šarapatu horúce počasie. Už sa preto stalo, že som výrobu zastavila,“ tvrdí podnikavá žena, ktorá s týmto biznisom začala akurát v čase, keď vzniklo ďalších päť konkurencií. O to väčší úspech pre ňu je, že je na trhu stále a podnikanie rozvíja.
PREČO YEMNA? Od začiatku podnikania rodáčka od Nitry názov firmy už raz menila. Vo vymýšľaní loga a sloganov vraj nie je najlepšia. Teraz je už spokojná, lebo vystihuje nielen jej prácu, ale aj ju samotnú.
„Ypsilon v názve Yemna je preto, lebo aj v mene mám y a vizuálne to je pútavejšie, ako keby išlo o klasiku – jemná,“ odpovedá a dáva tiež do pozornosti, že pri balení niektorých produktov myslí ekologicky. Tuhé šampóny ani mydlá totiž nepotrebujú žiaden obal a krémy balí prevažne do skla, ktoré sa dá recyklovať takmer neustále.
Autor: Lucia Lukušová
