SOFIA. Bulharsko a Grécko v stredu spustili dlho odkladanú výstavbu plynovodu, ktorý prepojí ich siete potrubí. Tento krok zníži veľkú závislosť Sofie od dodávok suroviny z Ruska.
"Toto prepojenie povedie k skutočnej diverzifikácii dodávok zemného plynu," povedal bulharský premiér Bojko Borisov na ceremónii, na ktorej sa zúčastnil aj jeho grécky kolega Alexis Tsipras.
Cena projektu: 220 miliónov eur
Bulharsko, členský štát Európskej únie (EÚ), čelí kritike za svoju takmer úplnú závislosť od plynu z Ruska. Ročná spotreba komodity v krajine je približne 3 miliardy kubických metrov (m3) a dostáva ju z Ruska cez Ukrajinu.
Túto trasu však plánuje ruský energetický gigant Gazprom zrušiť v roku 2020 a spustiť dodávky cez Turecko, cez projekt TurkStream.

Balkánska krajina v snahe zabezpečiť si alternatívne dodávky už dlho plánovala spojiť svoju sieť potrubí so sieťami susedov - Grécka, Srbska a Rumunska, ale projekty majú veľké meškanie. Dôvodom sú administratívne prekážky.
Nový 182 kilometrov dlhý plynovod IGB medzi bulharským mestom Dimitrovgrad a gréckym mestom Komitini by mal začať fungovať koncom budúceho roka.
Umožní Bulharsku prijímať plyn z oblasti Kaspického mora, z Azerbajdžanu, ako aj skvapalnený LNG plyn z rôznych zdrojov prostredníctvom terminálov v Grécku.
Projekt bude stáť 220 miliónov eur a bude mať počiatočnú ročnú kapacitu 3 miliardy m3 plynu, ktorá by sa mohla zvýšiť na 5 miliárd.
Bude tranzitnou krajinou?
Bulharský štátny prevádzkovateľ plynárenskej siete Bulgartransgaz v snahe zvýšiť bezpečnosť dodávok plynu si v apríli vybral aj konzorcium vedené Saudskou Arábiou na vybudovanie nového 474-kilometrového potrubia z tureckých a srbských hraníc. Dúfa, že sa vďaka TurkStreamu stane aj tranzitnou krajinou, cez ktorú bude prúdiť plyn do Srbska, Maďarska a Rakúska.
Projekt je súčasťou novej energetickej stratégie, ktorá tiež predpokladá výstavbu plynárenského uzla v blízkosti prístavu Varna.