BRATISLAVA. Závažným materiálnym nedostatkom trpí na Slovensku viac ako 380 tisíc ľudí. V rámci rebríčka Európskeho štatistického úradu Eurostat skončili vlani Slováci na desiatom mieste spomedzi 28 krajín EÚ.
"Títo ľudia majú napríklad nedoplatky spojené s hypotékou alebo nájomným, úhradou za energie alebo splácaním nákupov na splátky a iných pôžičiek," povedala analytička Slovenskej sporiteľne Lenka Buchláková.
Najlepšie sú na tom Švédi
V minulom roku 6,2 percenta Európanov, teda približne 31 miliónov ľudí, trpelo materiálnou depriváciou.
Nemohli si dovoliť aspoň štyri z nasledujúcich vecí, teda platiť svoje účty načas, udržiavať svoj domov primerane teplý, čeliť neočakávaným výdavkom, pravidelne jesť mäso alebo ryby či vziať si týždennú dovolenku mimo domova, vlastniť televízor, práčku, auto či telefón.
V rámci krajín EÚ majú najvyšší podiel ľudí trpiacich materiálnym nedostatkom Bulhari, na opačnom konci rebríčka sú Švédi.
Počet ohrozených sa znižuje
Počet ohrozených ľudí sa však znižuje. Materiálna deprivácia dosiahla svoj vrchol v roku 2012, kedy bolo takto ohrozených až desať percent Európanov.
"Aj na Slovensku počet takýchto ľudí v materiálnej núdzi klesá. Ešte v roku 2010 ich bolo takmer 12 percent, dnes hovoríme o zhruba siedmich percentách obyvateľov," vysvetlila Buchláková.
Na Slovensku sú najohrozenejšou skupinou podľa Buchlákovej nezamestnaní (58,3 percenta). Iba deväť percent zamestnaných čelí riziku chudoby a sociálnemu vylúčeniu.
"V prípade žien a mužov je riziko rovnaké, o čosi viac sú v ohrození ľudia, ktorí majú deti (18,9 percenta), nakoľko majú vyššie mesačné výdavky," doplnila Buchláková.
Na Slovensku je aktuálne 16,3 percenta rodín pod hranicou chudoby, ktorá sa v našom prípade určuje od hranice 360 eur mesačne pre jednočlennú domácnosť. V prípade domácnosti s dvomi dospelými a dvomi deťmi do 14 rokov je to 750 eur mesačne. Hranica chudoby je odvodená od mediánového príjmu v krajine.
