BRATISLAVA. Slovensko by mohlo v boji proti podvodom na dani z pridanej hodnoty (DPH) využiť zavedenie tzv. celoplošnej fakturácie bez DPH (reverse charge), po ktorej volajú niektorí opoziční politici.
Rozhodla sa tak urobiť už Česká republika, ktorá čaká na verdikt z Bruselu. Slovenský rezort financií však hovorí o zložitom procese zavádzania a aj o nesplnení podmienky objemu karuselových podvodov. Firmy by sa zavedeniu mechanizmu nebránili.
Fakturácia bez DPH
Eurosmernica umožňuje zavedenie plošného reverse charge len na transakcie v hodnote vyššej ako 17.500 eur a za veľmi prísnych technických podmienok. Navyše štáty by ho mohli využívať len do 30. júna 2020.
O plošné zavedenie tohto nástroja požiadala Európsku komisiu (EK) Česká republika, opatrenie by mohlo v krajine fungovať od 1. júla 2020. Zatiaľ však podľa vyjadrení českého ministerstva financií nepredložila EK návrh Rade EÚ, ktorej schválenie je nutnou podmienkou na zavedenie.
"Plošný reverse charge je spolu s kontrolným výkazom a elektronickou evidenciou tržieb posledným stavebným kameňom komplexnej reformy výberu daní, ktorú začala už minulá vláda. Vďaka týmto nástrojom sa zníži počet karuselových podvodov, a tým sa zvýši aj výber DPH," povedal pre TASR Zdeněk Vojtěch z tlačového odboru českého rezortu financií.
OĽaNO je za
Po zavedení plošného reverse charge volá na Slovensku napríklad opozičné hnutie OĽaNO. Je presvedčené, že by to prispelo k zamedzeniu kolotočových vratiek s DPH, navyše varuje pred možným presunom takýchto podvodov z Česka na Slovensko od roku 2020.
Slovensko bolo spolu s Českom, Bulharskom a Rakúskom medzi prvými krajinami, ktoré uvažovali o zavedení všeobecného prenosu daňovej povinnosti.
"MF SR je za zavedenie akéhokoľvek zmysluplného a účinného nástroja v boji proti daňovým podvodom. Reverse charge považuje za dobré riešenie, pretože je to jeden z najjednoduchších spôsobov, ako eliminovať úniky na DPH, preto sme ho počas diskusií na európskej úrovni podporovali," zhodnotil tlačový odbor rezortu s tým, že samotný proces jeho zavedenia je zložitejší. Nakoniec štát tento nástroj nevyužije.
"Okrem toho, že jeho zavedenie musí nájsť širokú podporu v rámci krajín EÚ, musí každý žiadateľ splniť aj viacero podmienok. Slovensko pritom nespĺňa podmienku podielu karuselových podvodov, ktorý musí byť vyšší ako 25 % celkového výpadku príjmov DPH, a to je jeden z dôvodov, prečo toto opatrenie nemôže byť na Slovensku prijaté," tvrdí MF SR.
Nevyužíva sa plošne
Mechanizmus reverse charge pri DPH sa v súčasnosti na Slovensku už využíva, ale nie plošne.
"V súčasnosti sa prenos daňovej povinnosti uplatňuje na stavebné práce, v určitých prípadoch na dodanie nehnuteľnosti, na niektoré poľnohospodárske tovary a kovové výrobky, kovový šrot, mobilné telefóny v hodnote vyššej ako 5000 eur a na niektoré iné skupiny tovarov a služieb, pri obchodovaní s ktorými štát identifikoval vysoké riziko daňových podvodov," vysvetlila odborníčka Slovenskej komory daňových poradcov Eva Fričová.
Podľa nej môže byť zavedenie všeobecného reverse charge efektívnym nástrojom, ale len v spojení s inými kontrolnými mechanizmami.
"Sú nimi napríklad systém elektronického vykazovania transakcií, zvýšenie kontroly a efektivity výberu DPH pri poslednom článku dodávateľského reťazca, kde celá suma DPH z finálnej spotreby musí byť odvedená štátu a podobne," hovorí Fričová.
Firmy na Slovensku by sa zavedeniu tohto nástroja nebránili. "Je to téma, ktorá si vyžaduje hlbšiu odbornú diskusiu na pôde Hospodárskej a sociálnej rady SR. Treba si však uvedomiť, že zavedenie nie je možné bez kvalitne vypracovanej analýzy vplyvov. Každé opatrenie, ktoré zjednoduší daňový systém a prispeje k efektívnejšiemu výberu daní, vítame. Rovnako dôležitá je však aj efektivita ich míňania," uviedol generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov Andrej Lasz.
Rovnaký názor má aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR.
"Na prvý pohľad sa zdá, že pre firmy by to zväčša mohlo byť vhodnejšie, pretože by to znamenalo nižšiu potrebu toku peňazí a malo by to pozitívny dosah z hľadiska výberu DPH. Štát by sa tým mal zaoberať, mal by k tomu spraviť nejakú analýzu Inštitút finančnej politiky," dodal viceprezident AZZZ SR Rastislav Machunka.
