BRATISLAVA. Konfederácia odborových zväzov SR žiada vládu, aby pracujúcim ľuďom znížila dane z príjmov.
Ako po pondelkovom rokovaní tripartity uviedla viceprezidentka KOZ Monika Uhlerová, odborári trvajú na tom, aby sa zvýšila nezdaniteľná časť základu dane. Upozornila na to, že o tomto opatrení diskutuje aj vládna koalícia.
Odbory chcú radikálne zdaniť bohatých
"Prízvukujeme potrebu zvýšenia nezdaniteľnej časti základu dane a navrhujeme, aby sa tento ukazovateľ naviazal na ukazovatele pracovnej činnosti," povedala. Podľa nej by sa nezdaniteľná suma mohla naviazať na minimálnu mzdu.
"V súčasnosti je tento ukazovateľ naviazaný na životné minimum a keďže životné minimum niekoľko rokov stagnovalo, stagnovala aj výška nezdaniteľnej časti," upozornila Uhlerová.
To podľa nej viedlo k tomu, že čisté príjmy ľudí rástli pomalšie ako ich hrubé príjmy.
Viceprezidentka KOZ odporúča výpadok daní z príjmov, ktorý by pocítili mestá a obce na Slovensku ako prijímateľ týchto daní, vykryť "oveľa radikálnejším" progresívnym zdaňovaním vysokopríjmových skupín, zvyšovaním ekologických daní, či zavedením dane z luxusu.
"Zdaňovanie práce je na Slovensku veľmi vysoké," zdôraznila.
Zamestnávatelia súhlasia len s polovicou návrhu
Požiadavku odborárov na zvýšenie nezdaniteľnej časti dane podporuje aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR.
Jej viceprezident Rastislav Machunka však nesúhlasí s predstavou KOZ, ako by sa mali tieto výpadky na daniach kompenzovať.
"Určite nie zavádzaním nových daní alebo nejakým progresívnym zdaňovaním, ktoré má potom svoje negatíva, ale predovšetkým znižovaním výdavkov štátneho rozpočtu," povedal Machunka.
Daň za emisné povolenky
Prezident Republikovej únie zamestnávateľov Miroslav Kiraľvarga vládu žiada, aby firmám vrátila daň, ktorú štát od firiem neoprávnene vybral za bezplatne pridelené emisné povolenky v roku 2011.
"Nastal čas, aby sme sa pozreli na vrátenie tejto dane," povedal. Daň bola podľa neho vtedy vyrubená vo výške 80 percent a z týchto povoleniek museli firmy v roku 2011 až 2012 zaplatiť "veľkú sumu peňazí".
Súdny dvor EÚ a následne Krajský súd v Bratislave podľa Kiraľvargu potvrdil, že zdanenie emisných povoleniek nie je v súlade s legislatívou Európskej únie.
"Predložili sme našu pripomienku a návrh, ako by sa mala zjednať náprava a sme radi, že to našlo odozvu na strane ministerstva financií," povedal. Rezort financií bude podľa šéfa RÚZ hľadať možnosti ako pripraviť legislatívu, podľa ktorej by firmy dostali svoje peniaze naspäť.
Návrh Mostu-Híd
Podľa novely zákona o dani z príjmov z dielne vládnej strany Most-Híd, ktorá sa už nachádza v parlamente, by pracujúci a živnostníci mohli od budúceho roka na daniach ročne ušetriť desiatky eur.
Nezdaniteľná časť základu dane sa má totiž podľa tejto novely postupne zvýšiť zo súčasných 19,2-násobku životného minima na 21-násobok v budúcom roku a 22,7-násobok v roku 2021.
V praxi by tak zamestnanci a samostatne zárobkovo činné osoby mali na daniach ušetriť desiatky eur ročne.
Hoci suma životného minima sa upravuje každoročne k 1. júlu, podľa jej súčasnej výšky by nárast nezdaniteľnej časti základu dane na 21-násobok znamenal jej zvýšenie o takmer 370 eur a na 22,7-násobok o bezmála 718 eur.
V konečnom dôsledku by sa tak výsledná daň z príjmu fyzických osôb znížila v budúcom roku o viac ako 70 eur a v roku 2021 o vyše 136 eur.
