BRATISLAVA. Európska únia má v oblasti inovácií čo dobiehať. Ako totiž uviedol na utorňajšej konferencii ITAPA viceprezident Európskej investičnej banky (EIB) Vazil Hudák, podľa aktuálnych prieskumov v európskej ekonomike chýba až 130 miliárd eur ročne na podporu inovácií, aby bola konkurencieschopná s globálnymi lídrami.
Jediný priestor, akým sa dá táto medzera vo financovaní inovácií zaplniť, je podľa neho vo verejno-súkromných partnerstvách.
Chýba rizikový kapitál
Inovatívnym startupom v Európskej únii totiž nepomáha ani absencia jednotného európskeho kapitálového trhu.
Kým totiž napríklad v USA sa firmy financujú až z štyroch pätín cez kapitálové trhy a zvyšok cez banky, v Európskej únii je to presne naopak.
„Firmy sa financujú prevažne od bánk, ktoré sú ale konzervatívne. Chýba teda rizikový kapitál,“ tvrdí Hudák.
Ako však dodáva, inovácie sú aj v centre pozornosti EIB, ktorá smeruje významnú časť zdrojov práve do financovania malých a stredných podnikov.
Rovnako je to aj na Slovensku, kde v posledných rokoch podporila viacero úverových liniek pre financovanie malých a stredných firiem.
Veľká výzva
Ako doplnil vicepremiér pre investície a informatizáciu Richard Raši, zvládnutie digitálnej transformácie je pritom jednou z najväčších výziev pre Európu aj Slovensko.
Čoraz viac práce totiž namiesto ľudí prevezmú technológie, na čo sa musí krajina pripraviť. Digitálna transformácia však so sebou prináša aj ďalšie príležitosti a výzvy, či už v oblasti verejnej správy, či vytvárania inteligentných miest a obcí.
Ako uviedol podpredseda vlády na konferencii ITAPA, pomôcť v digitálnej transformácii Slovenska by mal aj pripravovaný akčný plán, ktorý bude pokrývať päť prioritných oblastí.
A to posilnenie inštitucionálneho zabezpečenia, vzdelávanie v digitálnych zručnostiach, stimuly pre rast digitálneho hospodárstva, zlepšenie digitálnych služieb verejnej správy a výskum v oblasti umelej inteligencie.
Koordinátor pre ekonomické a environmentálne aktivity OBSE Vuk Žugić pripomenul, že digitálna transformácia so sebou prináša viacero pozitívnych vplyvov pre krajiny aj v oblasti bezpečnosti, ale aj niektoré riziká.
Transparentnosť a potláčanie korupcie
Inteligentné technológie môžu totiž podľa neho pomôcť pri zvyšovaní transparentnosti a potláčaní korupcie a v konečnom dôsledku môžu pomôcť aj v ekologickej oblasti, vytváraním bezpapierových ekonomík.
Na druhej strane silnejú riziká vyplývajúce z dark webu a kryptomien, ktoré podľa Žugića poskytujú tiež priestor pre pranie špinavých peňazí či financovanie terorizmu.
„Všetci si uvedomujeme, že výzvy a príležitosti štvrtej priemyselnej revolúcie nie je ľahké vybalansovať. Vplyv na hospodársku bezpečnosť by mohol byť potenciálne rušivý, ak by technologická zmena nepriniesla sľúbené výsledky. Nemôžeme si dovoliť, aby sa digitálna priepasť stala ďalšou deliacou čiarou v súčasnom regionálnom a globálnom scenári,“ povedal Žugić vo svojom príhovore na konferencii ITAPA.
Podujatia ITAPA
Cyklus podujatí ITAPA, nad ktorým záštitu pravidelne preberajú vysokí štátni predstavitelia, pozostáva z viacerých akcií.
Medzi najvýznamnejšie patrí konferencia Jarná ITAPA, ktorá sa špecializuje na témy lokálneho, prípadne európskeho zamerania a jesenný dvojdňový medzinárodný kongres.
Ten sa zameriava na podporu najnovších eGovernment trendov a riešení digitalizácie spoločností z celého sveta.
Cieľom ITAPA je vytvárať nezávislú platformu, na ktorej kľúčoví predstavitelia štátu a biznisu diskutujú a predstavujú inšpiratívne nápady a projekty z oblasti digitalizácie spoločnosti.
